Knieža Karel Jan Schwarzenberg sa vlani 10. decembra dožil šesťdesiatky, ale v Bratislave ju s početnými priateľmi oslávil až včera. Skôr sa na Slovensko jednoducho nemohol dostať. Oslavy však stáli za to, jeho výsosť bola v skvelej forme a oslavujúci takisto. Hlavný organizátor Ladislav Snopko vyviezol najskôr celú spoločnosť do veternej zimy za Rusovce na spoločný bod slovenských, maďarských a rakúskych hraníc, kde v obklopení stálej expozície dostalo knieža prvý dar - texty významných osobností. Okrem iných prispeli aj prezidenti Václav Havel, Árpád Göncz a Michal Kováč. "Hanbím sa," povedal po slovensky prvý raz očividne dojatý Schwarzenberg, ktorému sa na tvári objavili slzy. "Osláv bolo veľa, ale na takomto mieste a s takýmto duchom ani jedna. Keď sa narodili moji rodičia, bol to jeden štát, keď ja, tak dva, teraz sú tri. Neviem, či nám treba zúfať. Rozdelenie prinieslo bolesť, ale niekedy si myslím, že v dialektickom zmysle, a to hovorím ja, bolo potrebné, aby sme spoznali vlastnú identitu, aby sme sa mohli znovu stretnúť... Ani v Bratislave, ani v Prahe sa nám nepodarilo vybudovať to, po čom sme túžili v osemdesiatom deviatom, dokonca ani hranice sme celkom neotvorili. Musíme mať trpezlivosť a vydržať dlhú cestu," povedal Schwarzenberg. Zdalo sa, že spolu s nezničiteľným "Agnesom" Snopkom mu jedinému nie je zima. Prezrel si i s výkladom všetky exponáty umelcov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska, ale aj Anglicka, Holandska a Japonska a podrobnosti ho zaujímali aj v čase, keď vari tridsať zamrznutých už odmietalo počasím prechladené šampanské. Druhý raz bol oslávenec dojatý v petržalskom Cik-Cak centre, keď si preberal grafické dary 28 slovenských výtvarníkov. "Som ohromený. V tejto chvíli vám nepoviem nič viac, teším sa na chvíle s vašimi dielami, budem ich počúvať," povedal oslávenec. A potom ešte: "Som hotový."
Autor: ol
