roka 1996 banka oznámila kladný výsledok 3,16 mil. Sk, a tak málo informovaní akcionári očakávali jeho pokles, prípadne miernu stratu. Navyše, oznamovaná potreba reštrukturalizácie úverového portfólia vytvárala dojem jasného postupu ozdravenia banky, ktorá jednoročný výpadok nahradí budúcimi vysokými ziskami.

Vo februári 1997 došlo k verejnému deklarovaniu vplyvu VSŽ v tejto banke a napriek nejasnostiam v aplikácii zákonov pri presadzovaní významnejšieho vplyvu na banku bola ich snaha o presadzovanie vlastníckych práv pochopiteľná. Až koncom marca sa však verejnosť a teda aj drobní akcionári dozvedeli prvú časť skutočnosti o IRB - predbežné výsledky hovorili o riadenej strate 1,2 až 1,3 mld Sk.

Ďalšie informácie postupne odhalili, že IRB potrebovala projekt reštrukturalizácie a ozdravenia a klasifikované pohľadávky predstavovali 23,5 % celkového objemu. Pri bilančnej sume približne 47 mld Sk tak odhad objemu klasifikovaných úverov dáva hodnotu približne 11 mld Sk. Projekt by mal znížiť ich úroveň na 17,8 % v decembri 1998. Približne v polovici augusta oznámili predstavitelia IRB, že za prvý polrok 1997 dosiahla táto banka stratu približne 685 mil. Sk. Prvým vážnym upozornením pre minoritných akcionárov bola správa o stretnutí guvernéra NBS so zástupcami hlavných akcionárov v novembri 1997. Výsledkom tohoto stretnutia totiž bola dohoda o vstupe strategického investora do banky. Prvýkrát tak získala potreba nového kapitálu oficiálnu podobu a aj optimistickí akcionári pocítili, že IRB nedokáže svoje problémy riešiť bez pomoci. Hovorca NBS vtedy oznámil, že IRB nehrozí nútená správa a vklady občanov v banke nie sú ohrozené.

O mesiac neskôr sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom malo byť prijaté rozhodnutie o navýšení základného imania o 1 mld Sk, čiže o jeho náraste na 2 mld Sk. Po oznámení o konaní valného zhromaždenia sa však objavili aj informácie o hospodárení banky za deväť mesiacov roka 1997 a oznámená strata 1,158 mld Sk prekvapila aj výrazných optimistov. Ak totiž očakávali od navýšenia základného imania vyriešenie problémov banky - predstavu, že toto navýšenie nepokryje ani trištvrteročnú stratu, ihneď doplnila predstava o nedostatku vlastných zdrojov banky na preklenutie rizika spojeného s približne 11 mld Sk klasifikovaných úverov. Navyše začali prenikať informácie o pravdepodobnom investorovi - Slovenskej poisťovni - čo kriticky zmýšľajúcich akcionárov nepotešilo - všetci z nich totiž boli presvedčení, že dlhodobých zdrojov peňazí na Slovensku je veľmi málo a pre preklenutie problémov celého bankového sektora je nutné prizvať zahraničných investorov, ktorí prinesú dlhodobé zdroje v mnohonásobne vyšších objemoch než len 1 mld Sk. Na tomto pesimistickom scenári nezmenila takmer nič ani neskôr upresnená výška nekrytej straty 419 mil. Sk.

Na začiatku decembra sa informovanie verejnosti o skutočnom stave IRB opäť posunulo bližšie k skutočnosti. Viceprezident IRB Vladimír Turzák vtedy povedal: "Chcel by som zdôrazniť, že NBS nechce na IRB uvaliť nútenú správu." Čo znamenalo výrazný posun o necelý mesiac starého oznámenia NBS, že nútená správa nehrozí. Navyše hodili tejto banke poleno pod kolená poslanci NR SR, keď Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu svojím rozhodnutím odoprel možnosť uhradiť majetkovú ujmu spôsobenú rozdielom medzi komerčnými a zvýhodnenými úrokovými sadzbami za mladomanželské a stavebné pôžičky pre individuálnych stavebníkov Slovenskej sporiteľni a IRB. Pre IRB to znamenalo nútenú stratu vo výške zhruba 780 mil. Sk

Po hromadnom výbere vkladov z IRB v polovici decembra 1997 už bolo zrejmé, že priamy a viditeľný zásah NBS je nevyhnutný. Do riešenia jej problémov sa dokonca zapojil aj premiér, ktorý mal rokovania s guvernérom NBS. Nejasnosť budúcnosti IRB najlepšie potvrdila neúčasť najvýznamnejších akcionárov na mesiac dopredu ohlasovanom mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré malo rozhodnúť o novom investorovi. Následná nútená správa NBS začala naplno odhaľovať hĺbku problémov IRB. Napriek tomu, že rozhodujúci vplyv v IRB majú VSŽ, a. s., ktoré kontrolujú aj Slovenskú poisťovňu, a. s., nedošlo v priebehu mnohých týždňov k žiadnemu náznaku urobenia prvého systémového kroku na záchranu banky - k vstupu strategického investora. Dokonca guvernér NBS sa vyjadril, že ako investora by NBS uprednostnila domáci subjekt, čím možnú konkurenciu Slovenskej poisťovne prudko redukoval na zopár silnejších slovenských priemyselných a finančných skupín. Neskôr hovorca NBS potvrdil, že investor, o ktorom sa uvažuje, je domáci a zo zverejňovaných dohadov a známych faktov o prístupe k dlhodobejším zdrojom vychádza, že investorom môže byť jedine Slovenská poisťovňa, a. s. Na začiatku marca to potvrdila aj prezidentka Slovenskej poisťovne a ako dodali predstavitelia poisťovne, do IRB vstúpia vtedy, keď to bude výhodné pre Slovenskú poisťovňu, aj keď podľa nich by Národná banka Slovenska uprednostnila, aby sa vstup uskutočnil čo najskôr. Stav banky po ukončení roku 1997 je minoritným akcionárom a verejnosti opäť známy len čiastočne. O to hrozivejšie pôsobia predbežné infomácie o strate 3,06 mld Sk za rok 1997 a 331 mil. Sk za prvé dva mesiace 1998 (pri jednoduchom odhadovaní to predstavuje takmer 2 mld Sk ročne) a najmä informácie o tom, že NBS musela doteraz poskytnúť IRB prostriedky vo výške 24 mld Sk (viac než polovica bilančnej sumy z polovice roka 1997) a z toho až 11 mld Sk prostredníctvom krátkodobých finančných inštrumentov, aby IRB pomohla splatiť záväzky voči vlastníkom vkladov. Vlastné imanie banky pritom tvorí mínus 9 mld Sk. Keďže podľa zahraničných inštitúcií IRB najviac zaťažovali úvery na výstavbu JE Mochovce a úvery na družstevnú bytovú výstavbu, je veľmi pravdepodobné, že práve ich prípadné zhodnotenie by mohlo zásadne zmeniť stav banky. Avšak posledné udalosti naznačujú, že rozhodujúci akcionári nemajú záujem o predaj časti IRB, a tak problémy zrejme ešte budú dlhšiu dobu pokračovať. Navrhuje sa aj taký postup, pri ktorom by nový investor začínal so 100-percentným podielom na základnom imaní IRB. Z pohľadu minoritných akcionárov tak dochádza k paradoxnému stavu - na jednej strane boli o stave v banke (teda o stave aj svojho majetku) informovaní veľmi orientačne a jeho možná trhová hodnota je známa len cez oficiálny účtovný výsledok -9 mld Sk vlastného imania, na druhej strane sa veľkí akcionári domáhajú práva rozhodovať o tomto zápornom vlastnom majetku banky. Teda chovanie veľkých akcionárov naznačuje, že majetok v IRB asi má ešte stále hodnotu. Opäť paradoxne sa však môže stať, že celý tento majetok sa stane majetkom nového jediného investora, ktorý tak získa celú jeho hodnotu bez súhlasu všetkých akcionárov. Zhodou okolností je zatiaľ jediným známym investorom subjekt, ktorý je kontrolovaný rozhodujúcim akcionárom IRB - oceliarskym gigantom VSŽ Holding. Zdá sa teda, že veľkí akcionári IRB by takýmto spôsobom prebrali majetok malých akcionárov bez potreby uhradiť trhovú cenu akcií.

Je však aj iná možnosť - majetok v IRB nepredstavuje dostatočnú hodnotu na krytie záväzkov a ešte -9 mld Sk vlastného imania. Potom by však veritelia mali robiť kroky smerujúce k ich uspokojeniu. NBS ako jednoznačne najväčší veriteľ však ešte stále uznáva, že na vyriešenie problémov v IRB je potrebné rozhodnutie valného zhromaždenia. Zdá sa teda, že skutočný stav IRB je pre nezanedbateľnú časť akcionárov a pre verejnosť ešte stále neznámy.

Autor: XAVER GUBÁŠ P67 value, spol. s r.o., Bratislava