ch pracovníkov a pozorovateľom amerického Kongresu odmietli udeliť vízum. Pri voľbách bol doteraz zaznamenaný jediný incident v dedine ležiacej 40 kilometrov na východ od Prištiny, kde sa náhle objavili traja srbskí policajti a uzavreli volebnú miestnosť. Jediným kandidátom na funkciu prezidenta "Kosovskej republiky", ktorú dosiaľ s výnimkou Albánska žiadny štát oficiálne neuznáva, je, takisto ako v posledných voľbách v máji 1992, uznávaný vodca kosovských Albáncov a predseda Demokratického zväzu Kosova (DZK) Ibrahim Rugova. "Hlasujeme za náš štát, demokraciu, slobodu a mier," vyhlásil včera vodca kosovských Albáncov, keď počas ovácií stúpencov odovzdával svoj hlas v Prištine. Pozorovatelia predpokladajú, že vo voľbách, na ktorých sa zúčastňuje 12 politických strán a niekoľko nezávislých kandidátov, jednoznačne zvíťazí jeho DZK. Napriek ohlásenému bojkotu zo strany radikálnejšie zmýšľajúcich kosovských Albáncov volilo do včerajšieho popoludnia 63 percent z približne 1,1 milióna oprávnených voličov, ako to oznámila Ústredná volebná komisia v Prištine. Kosovskí Albánci nemajú na voľby jednotný názor. Sedem vplyvných strán a združení, predovšetkým Parlamentná strana Kosova (PPK) Adama Demačiho, ktorý je považovaný za hlavného rivala Rugova, požadovalo odloženie volieb pre napätú situáciu v Kosove a bojkotovalo ich. Rugovovi vyčítajú, že voľby vypísal bez súhlasu a podpory politických strán Kosova. V Prištine bolo zatknutých šesť spolupracovníkov americkej humanitárnej organizácie Peace Workers. Miestny súd ich odsúdil na 10 dní väzenia, pretože sa neohlásili na miestnom cudzineckom úrade. Správa o ich prepustení sa zatiaľ nepotvrdila. Americká strana proti uväzneniu amerických humanitárnych pracovníkov v Belehrade protestovala na najvyšších miestach, vrátane prezidenta Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) Slobodana Miloševiča.