iu (UDF) Philippe Douste-Blazy. Skutočnosť, že päť zástupcov UDF vrátane bývalého ministra obrany Charlesa Millona bolo zvolených len pomocou hlasov ultrapravicového Národného frontu (FN) francúzski komentátori aj politici označujú za zemetrasenie a zásadný zvrat.

Podľa francúzskeho volebného systému totiž predsedov vyberali poslanci oblastných rád, ktorých zvolili minulú nedeľu v regionálnych voľbách. Ľavicový denník Libération na prvej strane, ktorej dominuje čierna farba, vytlačil fotografie všetkých piatich nových predsedov, zvolených s podporou Le Penovho FN, ktoré doplnil palcovým titulkom "Hanba!". Pravicový Le Figaro komentoval piatkové dramatické udalosti titulkom "FN manévruje, pravica sa rozkladá" a Ajourd`hui pod titulkom "Jediní víťazi" prináša životopis predákov FN Jeana-Marie Le Pena a Bruna Mégreta. Le Penov front založil svoj vzostup predovšetkým na protiimigrantskej rétorike, ktorá sa opierala o rastúcu zločinnosť a nezamestnanosť predovšetkým na predmestiach veľkomiest. Le Pen sa "preslávil" aj výrokmi, spochybňujúcimi rozsah vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny a tvrdeniami o nerovnosti rás. Kvôli tejto orientácii sa nielen ľavica, ale aj obe umiernené pravicové strany RPR a UDF pred voľbami zaviazali, že v nijakom prípade neprijmú podporu FN. Napriek tomu UDF prijal hlasy zástupcov frontu a podržal svoje kreslá v piatich z 22 oblastí Francúzska. Vedenie UDF síce všetkých päť "vzbúrencov" stranícky potrestalo a mieni ich vylúčiť, tento postup však ani zďaleka nedokáže odčiniť to, čo sa stalo. Najviac diskusií sa preto v súčasnosti zameriava na budúcnosť obidvoch pravicových strán. Neogaullistická RPR sa vyhla "pasci", ktorú nastražil front a v dvoch oblastiach, kde hrozilo, že by ju FN mohol podporiť, svojich kandidátov stiahla a ponechala víťazstvo ľavici, ktorá sa držala rovnakej taktiky. Popredný predstaviteľ RPR Patrick Devedjian dodal, že "Francúzsko v roku 1940 ovládol režim z Vichy takmer za rovnakých okolností".