PRIŠTINA (TASR, r) - Vo štvrtok vypršalo ultimátum, ktoré kontaktná skupina pre Balkán stanovila Belehradu na stiahnutie osobitných policajných jednotiek a na začatie rozhovorov s kosovskými Albáncami. Vypovedanie spolupráce môže mať za následok zbrojné embargo a odopretie víz pre juhoslovanských predstaviteľov. S prípadným uplatnením sankcií sa však bude čakať ešte najmenej do 25. marca, keď sa v Bonne zídu ministri zahraničných vecí šiestich krajín Ruska, USA, Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska. Približne 30 tisíc Albáncov vo štvrtok v centre Prištiny sedením, zvonením kľúčikmi a zvončekmi pripomínalo srbskému vedeniu koniec ultimátu medzinárodného spoločenstva.
Posledným pokusom dotlačiť Srbsko k dialógu s kosovskými Albáncami bola vo štvrtok misia ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska Klausa Kinkela a Huberta Védrina.Od správy, ktorú Kinkel a Védrine prednesú na schôdzi kontaktnej skupiny 25. marca, závisí obnovenie sankcií. Z Belehradu však odchádzali s odmietnutím juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča zapojiť do rokovaní s Kosovom sprostredkovateľa Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) bývalého španielskeho premiéra Felipa Gonzáleza. Namiesto neho vymenoval Miloševič vlastného vyjednávača Vladana Kutlešiča, jedného z autorov srbských a juhoslovanských ústavných reforiem, ktoré v roku 1989 zbavili Kosovo autonómie.
Námestník americkej ministerky zahraničných vecí Strobe Talbott v Rumunsku uviedol, že zbrojné embargo proti Juhoslávii získalo významnú medzinárodnú podporu a bude za ním stáť aj BR OSN. Šéf ruskej diplomacie Jevgenij Primakov požaduje na druhej strane dať Belehradu viac času na pripravenie mierových rozhovorov, kým sa pristúpi k jeho potrestaniu. Albánsky prezident Redžep Mejdani sa vo štvrtok pred americkým osobitným splnomocnencom pre bývalú Juhosláviu Robertom Gelbardom vyslovil za vytvorenie "Republiky Kosovo" a stal sa tak prvým vysokopostaveným albánskym politikom, ktorý verejne podporil myšlienku, aby Kosovo dostalo v rámci JZR štatút republiky. S vytvorením medzinárodnej jednotky rýchleho nasadenia, ktorá by bola schopná v prípade potreby zasiahnuť v krízovej situácii na Balkáne, vyjadrilo v stredu zásadný súhlas v Ankare päť krajín juhovýchodnej Európy - Albánsko, Rumunsko, Turecko, Macedónsko a Bulharsko.
