paralelné štruktúry moci. Násilnosti vyvrcholili začiatkom tohtoročného marca, keď pri srbskej operácii prišlo o život približne 80 ľudí. V tejto chvíli - v nedeľu 22. marca - sa majú uskutočniť druhé parlamentné a prezidentské voľby v Kosove - nelegálne pre Juhoslovanskú zväzovú republiku (JSR) a neuznané ani medzinárodným spoločenstvom, ktoré síce nevyzýva na ich zrušenie, ale "ignoruje" ich. Voliť sa bude parlament i prezident Kosovskej republiky, ktorú okrem Albánska neuznal žiaden iný štát. V terajšej napätej situácii však s konaním volieb nesúhlasí ani časť kosovských Albáncov. Voľby presadzuje predovšetkým súčasný prezident Ibrahim Rugova (53) a jeho vládnuci Demokratický zväz Kosova (SDK). Hlasovanie bojkotuje hlavná opozičná formácia Parlamentná strana Kosova (PPK) Adema Demačiho i teroristická Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK). Proti voľbám sú študenti, intelektuáli i predáci etnických Moslimov. Svoju účasť odvolala aj šéfka miestnej Sociálnodemokratickej strany Luljeta Puljová-Beqiriová, čím na najvyšší post Kosovskej republiky kandiduje len Rugova. Vo voľbách 130 albánskych členov 142-miestneho kosovského parlamentu kandiduje tiež len jedna strana - Rugovov SDK. Ostatných 12 kresiel je pripravených pre kosovských Srbov, ktorí voľby - ako ináč - bojkotujú.
V septembri 1990 po vyhlásení kosovskej nezávislosti sa na čelo samozvaného štátu dosadil spisovateľ a bývalý komunista Ibrahim Rugova. V referende o rok neskôr hlasovalo 99,7 percenta voličov za nezávislosť Kosovskej republiky. Následne vznikla exilová vláda na čele s Bujarom Bukošom a v prvých voľbách 24. mája 1992 zvíťazil Rugova a jeho DSK.
Albánski predáci vytvorili za uplynulých šesť rokov v Kosove unikátnu paralelnú spoločnosť s prezidentom, exilovou vládou, parlamentom, ktorý sa dosiaľ ani raz nezišiel.Vyberajú aj vlastné dane a riadia systém zdravotníctva a školstva. Prezident Rugova vládne v Kosove prostredníctvom dekrétov a Srbi i Čiernohorci majú v rukách verejný sektor, políciu a súdy. Kosovskí Albánci a Srbi sa s výnimkou väčších miest od seba takmer hermeticky oddelili a mnohí mladí Albánci ani nevedia po srbsky. Albánci dôsledne bojkotujú voľby v Srbsku i Juhoslávii (stalo sa to už sedemkrát) a Srbi naopak neuznávajú kosovské albánske štruktúry. Významná časť kosovských Albáncov však odišla za hranice svojho samozvaného štátu, od roku 1992 z politických či ekonomických dôvodov emigrovalo približne 400 000 ľudí.
K volebným urnám by malo prísť okolo 1,1 milióna kosovských Albáncov. Hlasovať sa bude len v 95 obvodoch, pretože oblasť Drenica (lokality Srbica, Klina a Glogovac) boli v súvislosti s operáciami srbských síl z volieb vynechané. Hlasovať sa bude v zatiaľ bližšie neurčených centrách, i pomocou donášky volebnej urny do domu.
