alo úplne iné napätie: medzi chudobným juhom a bohatým severom.
Bohaté štáty tohto sveta si pomaly, ale isto uvedomujú skutočnosť, že na ďalšie udržanie svojej vlastnej stability a prosperity bude potrebné zabezpečiť stabilitu v celosvetovom meradle. Zatiaľ čo ideologické napätie, ktoré charakterizovalo svet posledných desaťročí, bolo možné uzemniť ostnatým drôtom, strach z nedostatku základných existenčných podmienok dokáže vohnať tisícky "boat people" k dobrodružnej plavbe na rozbúrenom mori k brehom "zasľúbených zemí". Obyvatelia juhu Francúzska, kalifornsko-mexického hraničného pásma alebo talianskych brehov, dobre vedia, že pred náporom ilegálnych utečencov ich neochráni ani železná opona. A milióny obyvateľov tretieho sveta, ktorí už nemajú čo stratiť, sú pripravení nielen obrazne, ale takmer doslova zaútočiť na tú časť sveta, ktorej bola šťastena viac naklonená.
Jedným z problémov, ktorého vyriešenie by mohlo prispieť k vytvoreniu globálnej stability nášho sveta, je aj otázka pitnej vody. Len málokto si totiž uvedomuje, že na jej nedostatok dnes zomiera vo svete viac ľudí ako na nedostatok potravín. O týchto problémoch sa hovorí aj na Parížskej medzinárodnej konferencii o vode, ktorej trojdňové rokovanie za účasti 84 národných delegácií sa dnes končí. Vodovodný kohútik, z ktorého po otočení tečie pitná voda, je podľa toho, čo odznelo v meste nad Seinou, ešte dnes luxusom pre 232 miliónov obyvateľov našej planéty. Ďalších 400 miliónov žije v tzv. vodnom strese, teda v situácii, keď neustále hrozí vyčerpanie vodných zdrojov. Podľa údajov Water Ressource Institute sa však situácia v nasledujúcich dvoch až troch desaťročiach ešte výrazne zhorší a nedostatkom pitnej vody bude ohrozených až 1,5 miliardy obyvateľov našej planéty. Príčinou sú rýchlo rastúce africké, ázijské a latinskoamerické veľkomestá, ale aj pokračujúce rozširovanie púšte a samozrejme nevypočítateľný El Niňo.
Keď sa na podobnej svetovej konferencii, ako je tá parížska o vode, viacero delegátov z bohatých západných krajín pustilo do brazílskej delegácie, že musí prestať s vyrubovaním amazónskeho pralesa, jej vedúci im vraj v odpovedi navrhol, že je to možné, ak Brazílii budú bohaté krajiny platiť za každý strom, ktorý nevyrúbe. Jeho návrh bol celkom logický - zatiaľ čo v súčasnosti predáva Brazília drevo, v budúcnosti by mohla predávať kyslík, ktorý spotrebuje priemysel a doprava rozvinutých krajín.
V nedeľu odchádza Bill Clinton na niekoľkodňovú cestu po krajinách subsaharskej Afriky. Je to vôbec po prvýkrát, čo americký prezident podniká podobnú návštevu. V súvislosti s prebiehajúcimi nepokojmi v Afrike sa veľa hovorí o novom delení čierneho kontinentu, z ktorého sa postupne Američania snažia vytlačiť Francúzov. Možno len vyjadriť želanie, aby Clintonova cesta bola aj niečím iným ako len prehliadkou novozískaných teritórií.
