šiu odpoveď. Ľuďom ju zanechal legendárny priekopník himalájskeho horolezectva, anglický učiteľ a alpinista George Leigh Mallory, účastník prvej výpravy na Mount Everest v roku 1921. Ešte predtým ako v roku 1924 na Evereste tragicky zahynul, stihol povedať, že človek, vystupuje na hory preto, lebo sú. "Filip Macedónsky sa v roku 350 pred naším letopočtom vybral na vrcholky Balkánu preto, lebo vraj chcel vidieť naraz Jadranské i Egejské more. Filozof Empedokles vystúpil v piatom storočí pred n. l. na Etnu pre potešenie a cisár Hadrián sa na túto sopku štveral okolo roku 100 nášho letopočtu, lebo chcel vidieť východ Slnka. Hanibal tiahol Alpami s vojenským cieľom, no básnik Petrarca vystúpil na juhoalpský vrchol Mont Ventouil v roku 1336 z poetických príčin. Ženevský vedec Horace Benedicte de Saussure vystúpil v roku 1787 na Mont Blanc kvôli ľadovcom a preto, aby ľuďom porozprával o radostiach z horolezectva. Svoje odpovede na starú otázku prečo, mali Edmund Hillary a Tenzing Norkej, Jožko Psotka i Chris Bonington, Hermann Buhl, Reinhold Messner a mnohí ďalší, ktorých lákali a stále lákajú hory našej planéty. Kto ochutnal vôňu vetra na vrchole niektorého štítu a krásu pohľadu na svet pod sebou, vie, že je to vždy zážitok a odmena za námahu cestou nahor. Je to však i oveľa viac - slávny horolezec Gaston Rébuffat výstižne povedal, že hory sú svetom nad svetmi, keď v súčasnosti si na planéte už iba máločo zachovalo pôvodnú podstatu. Preto je, podľa neho, také zvláštne každé stretnutie človeka s horou v tichu. A je to ešte oveľa viac. "Krása vrcholov, pocit voľnosti z rozľahlých priestorov, prudká radosť z lezenia, znovu nájdená spätosť s prírodou - to všetko by však bez priateľstva na lane bolo iba trpkým a drsným zážitkom," povedal G. Rébuffat. Aj to je jedna z odpovedí na starú otázku.