potulujúci sa človek, pretože ešte aj nezamestnaní a žobráci usilovne makali. Mal som čas pozrieť si, ako sa pomaly mení Bratislava, ktorej sa vracia zašlá sláva (ale naozaj len pomaly, nechytajte ma za slová!) Keď to pôjde takto ďalej, bude sa môcť už v budúcom tisícročí volať Vratislava. Potom ma začali trápiť výčitky svedomia, že všetci okolo, vláda, parlament, podnikateľská sféra, úrady, podsvetie robia, až sa z nich parí, a ja sa tu hodinu len tak ponevieram. Tak som pocítil zavolať si, aby som uskutočnil jednu z mnohých mojich geniálnych ideí. Potreboval som iba zavolať kompetentným, aby ju mohli zrealizovať. A pretože odmietam všeobecnú mobilizáciu (teda vlastníctvo mobilu), bol som odkázaný na telefónnu búdku. Všetky boli obsadené alebo pokazené. Niektoré oboje naraz. Vtedy ma osvietila ďalšia idea: čo keby tak po meste boli voľne pohodené mobilné telefóny, aby si z nich mohol ktokoľvek zavolať. (Tak boli voľakedy v Škandinávii voľne k dispozícii mestské bicykle.) Smejete sa, čo je to za blbosť? Veď ja to nemyslím do našej reality. Ale ako gag do nejakého filmu by to mohlo zabrať. Vidíte, základ úspešnej komédie už máme. Ešte doplniť niekoľko desiatok ďalších gagov, nájsť producenta, natočiť úspešný trhák a sme milionári. Áno, geniálnych nápadov a ideí sa všade okolo nás povaľuje! Len tá koncovka ešte hapruje.