1. októbra 1996, keď mu NR SR po prvý raz vyslovovala nedôveru v súvislosti s kauzou obilie. Vtedy bolo za jeho odvolanie 54 zo 123 prezentujúcich sa poslancov, vrátane Gauliedera, zdržali sa aj ďalší poslanci HZDS Ducký, Tarčák a Vicen. Pričom pohnútky zdržania sa hlasovania exministra Duckého, ktorý v škandále s obilím zohral úlohu obetného baránka a bol odvolaný, boli transparentné, len málo zainteresovaných vedelo o konfliktoch záujmov s ďalšími straníckymi kolegami, ktoré mali korene v neoficiálnom angažovaní sa všetkých troch zástupcov HZDS v rovnakých privatizačných oblastiach.

O odvolaní ministra pôdohospodárstva sa však v kuloároch šuškalo už koncom februára 1996. Vtedy boli avizované možné odchody Ivana Hudeca i Petra Baca v rámci údajne chystanej rozsiahlejšej rekonštrukcie vládneho kabinetu a v dôsledku nezhôd medzi Oľgou Keltošovou s jej štátnym tajomníkom, dnešným nástupcom v kresle Vojtechom Tkáčom, aj odchod ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Novinári v tom čase, podobne ako v uplynulých dňoch, všetky zamýšľané zmeny prezentovali ako nesúhlas Vladimíra Mečiara s krokmi a správaním sa svojich ministrov, čo začiatkom roku 1996 v prípadoch Hudeca a Keltošovej a v januári 1998 v prípadoch Javorského, Kramplovej, Česneka či Kozlíka mohlo mať svoje opodstatnenie. Podobne o Bacovi sa v minulých týždňoch hovorilo ako o človeku, neužívajúcom dôveru Mečiarovho najnovšieho blízkeho spolupracovníka Alexandra Rezeša. Pohnútky na odchod z najvyššieho postu rezortu pôdohospodárstva však nemali byť vyústením krokov východoslovenskej lobby, ale, podľa najnovších informácií SME, mali prichádzať práve zo strany samotného ministra. Ako sme zistili, Peter Baco dávno sám uvažoval o mieste veľvyslanca v Kanade alebo v Anglicku. Pred dvoma rokmi - čo by potvrdzoval dátum, poukazujúci na možné zamýšľané zmeny vo vláde vo februári 1996 - mal svoj úmysel pôsobiť vo Veľkej Británii začať aj realizovať. Ako sme sa dozvedeli z nemenovaného zdroja blízkeho kruhom ministra, anglické kompetentné orgány mu však vtedy mali odmietnuť vydať

agréement, čo nám na britskom konzuláte v SR nikto nevedel alebo nechcel potvrdiť.

Podobný záujem o veľvyslaneckú misiu mal minister Baco podľa našich informácií prejavovať aj tentoraz. 22. 1. na stretnutí s novinármi informáciu o odchode z ministerstva dokonca sám potvrdil, pričom ju deň predtým, 21. 1., pre denník SME nepoprela ani Oľga Keltošová. Vtedy sa hovorilo o Bacovom odchode do Kanady, neskôr do susednej ČR alebo do Ruska. O jeho zotrvaní na Slovensku však mal tentoraz rozhodnúť samotný predseda vlády.

Napriek averzii Alexandra Rezeša voči Petrovi Bacovi, ktorej korene treba hľadať v rozmere ministrových privatizačných aktivít, si predstavitelia HZDS uvedomili, že v situácii, keď ide minimálne predsedovi hnutia o všetko, nemôžu svojho možného finančného koňa bez využitia odsunúť. Momentálne pravdepodobne uvažujú aj v intenciách, že najúčinnejšou motiváciou pre podporu predvolebnej kampane hnutia nebýva realizácia sľubov, ale do budúcnosti ich prísľub. A v neposlednom rade sú uzrozumení s tým, že účinný západoslovenský sponzor momentálne najsilnejšieho parlamentného subjektu v posledných voľbách Vladimír Poór, podobne ako iní, môže, a zrejme aj rezignuje na tohoročné výraznejšie dofinancovávanie kampane. Zhoršené vzťahy medzi niekdajším Mečiarovým chránencom a finišovanie v rámci privatizácie sú na to dostatočným dôvodom. Čím sa aj Rezešov obchodný konkurent Peter Baco, podobne ako Sergej Kozlík, stávajú na Slovensku nepostrádateľnými veličinami v ekonomických plánoch šéfa volebného tímu hnutia.

PRIVATIZAČNÉ AKTIVITY

Pri čítaní tajnej správy predsedu Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov z roku 1995, ktorú má denník SME k dispozícii, podľa ktorej majú všetci štátni funkcionári oznamovať činnosti a majetkové priznanie podľa ústavného zákona NR SR č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov, nájdete pri menách Kozlík, Kalman, Ducký či Rezeš slovíčko "nepredložil", podobne ako pri mene ministra pôdohospodárstva Petra Baca. Ani jeden z uvedených pánov sa neunúval odpovedať šéfovi výboru a neskôr predsedovi parlamentu ani na jednu z otázok, či nevykonávajú žiadnu činnosť v pracovnom pomere, činnosť, ktorá je nezlučiteľná s ich postom, alebo sa nepodieľajú majetkom na podnikateľskej činnosti. Čo malo byť podľa zainteresovaných poistkou k obťažnejšiemu odhaleniu možného postupného obohacovania sa počas vykonávania práve uvedených funkcií. Keď si prečítate majetkové priznanie Petra Baca z roku 1997, ktorým naša redakcia takisto disponuje, dozviete sa, že vlastní dom v časti Trenčína Opatovej, trávnaté porasty v oblasti Dobrej, okres Trenčín, číslo 665 a bližšie neurčenú plochu a počet bytov a nebytových priestorov, vedených v Katastrálnom úrade Bratislava Ružinov. Nič viac, nič menej. Napriek tomu je súčasný minister pôdohospodárstva považovaný za jedného z piatich najbohatších ľudí Slovenska. Koluje o ňom dokonca vtip: "Aký je rozdiel medzi Matúšom Čákom Trenčianskym a Petrom Bacom," znie tá akože vtipná otázka. A odpoveď: "Matúšovi Čákovi Trenčianskemu nepatril východ". Analógia s Bacom a Matúšom Čákom má byť v tom, že obaja pochádzajú z Trenčína.

Práve v trenčianskom regióne mal minister začať uplatňovať svoje privatizačné záujmy. Je verejným mestským tajomstvom, že mu patrí takzvaná "Borovičkáreň", pobočka liehovarníckeho kolosu a. s. Old Herold Ferm. V jeho popredí stojí Bacov dávny známy J. Machunka, ktorý kedysi vlastnil pri Trenčíne stavebnú spoločnosť. Podľa informácií denníka SME mal byť tento muž približne pred dvoma rokmi trestne stíhaný za vývoz prázdnych kamiónov do zahraničia, o ktorých mal on a jeho spoločníci deklarovať, že sú plné. Napriek tomu sa stal v roku 1997 viceprezidentom Združenia výrobcov liehu a liehových výrobkov, ktorí začali podporovať legislatívne zmeny v liehovarníckom priemysle, odštartované vládou v roku 1995 a rozpracované ďalej minulý rok v auguste. Nový zákon o dani zo spotrebného liehu bol vypracovaný a po schválení vydaný ministerstvom financií a viacerí pozorovatelia ho označili za likvidačný. Čoho dôsledkom má byť krach podnikov a ich následný predaj či navrátenie Fondu národného majetku. Dôveryhodný zdroj nás pred časom informoval o zámeroch oficiálne skrytých majiteľov podniku Old Herold Ferm Trenčín, ktorí by vraj radi ovládli menšie subjekty. Vtedy mal byť vyvíjaný tlak na Slovlik, s. r. o. Trenčín, či LeopoldFerm, s. r. o. Leopoldov, pričom mala byť obídená prevádzka Slovpaku, s. r. o., ktorú podľa našich informácií vlastní pracovník NR SR a člen HZDS Tóth. V uvedených súvislostiach sa ešte koncom minulého roka operovalo s menami ako Peter Baco, vicepremiér a podpredseda HZDS Sergej Kozlík a viceprezident FNM SR a člen Výkonného výboru HZDS Milan Rehák. Dva od seba nezávislé zdroje našej redakcii v tejto súvislosti uviedli meno Vojtech Tĺčik, ktorý má byť v tomto obchode kontaktným človekom starého kamaráta Petra Baca, ktorého vraj zakrýva. Podobne, ako v iných projektoch.

Bývalý predseda družstva v Krajnom Tĺčik získal v privatizácii okrem iného fabriku na stroje v Pobedíne pri Piešťanoch. O súčasnom ministrovi pôdohospodárstva sa v dôveryhodných poľnohospodárskych kruhoch hovorí ako o človeku, zainteresovanom svojím podielom vo všetkých štátnych majetkoch, ktoré boli od roku 1994 sprivatizované, v poľnonákupoch, podnikoch služieb, plemenárskych službách a vlastne v celom spracovávateľskom priemysle. Takisto je v týchto odborných kruhoch verejným tajomstvom, že v každom štátnom majetku, ktorý sa za Bacovho ministrovania sprivatizoval, fungovala hierarchia, podľa ktorej šlo zvyčajne desať až pätnásť percent riaditeľovi tamojšieho družstva alebo vlastníkovi konkrétneho pozemku, ostatné sa rozdelilo medzi ministra, štátneho tajomníka, prednostu okresného úradu alebo poslanca HZDS, pričom niekde a niekedy sa dohodli na inom rezortnom ministrovi alebo štátnom tajomníkovi či inej záslužnej osobe HZDS a občas aj RSS. Denník SME získal informáciu, že väčšinovým podielnikom bývalého štátneho majetku Bátka je práve exminister financií Sergej Kozlík, ktorý bol zvyčajne oným "iným rezortným ministrom". Figuruje tu pochopiteľne v zastúpení, podobne ako v zastúpení svojej manželky prakticky vlastní napríklad Mäsopriemysel Hrádok.

Ďalšími pánmi, ktorí môžu ministra Baca zakrývať v iných privatizačných projektoch, majú byť podľa našich informácií bývalý ministrov spolupracovník, niekdajší zootechnik v Nemšovej, kde bol Baco trinásť rokov predsedom družstva, Ing. Dohán, či bývalý predseda družstva v Slatinských Lazoch, dnes riaditeľ družstva v Turčianskych Tepliciach - Diviakoch Martin Žlnka. Zároveň má mať Peter Baco časť majetku napísanú na dcéry a na zaťa. Meno jeho brata sa skloňuje s pekárňou v trenčianskom regióne a hovorí sa aj o rodinnom vlastníctve Slovenskej biologickej spoločnosti. Dva od seba nezávislé zdroje nám potvrdili ďalej Bacovu účasť na skupovaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa zdroja blízkeho Pozemkovému úradu v Bratislave je súčasný minister pôdohospodárstva podielnikom na 80 tisíc hektároch, podľa dôveryhodného odborníka v rezorte má ísť o vlastníctvo 108 tisíc hektárov. Podobne sa má vraj angažovať v úsilí získať buď do užívania, alebo do vlastníctva štátne lesy, najmä tie, ktoré boli konfiškované. A na dôvažok - jestvujú konštrukcie, podľa ktorých je Peter Baco aj v pozadí akciovej spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice, ktorej patria viac či menej užívané areály Machnáč, Vlára, Krym, Pax, Diana, Savoj, Slávia, Esculap, Tri srdcia, Seena, Esplanade, Orava, Slovenská dvorana, kúpalisko Žaba aj stravovacie stredisko.

Peter Baco sa v jednom z rozhovorov v roku 1996 netajil skutočnosťou, že pred vstupom do politiky bola preňho politická línia druhotná. Potreboval najmä politického partnera, pretože, ako uviedol, "darmo máte dobré názory a koncepcie, keď nemáte politické nástroje, ktorými by ste ich presadili". Lebo: "Práve po novembri sa v poľnohospodárstve napáchali obrovské škody," povedal vtedy jeden z najväčších súčasných privatizátorov, ktorého chvíľu po poskytnutí onoho interview obvinil Najvyšší kontrolný úrad zo zodpovednosti na obrovskom korupčnom škandále v kauze vývozu obilia a za vinného ho uznal aj jeho exkolega z príbuzného rezortu a z toho istého domovského hnutia Ján Ducký.

KAUZA OBILIE

Podľa vyjadrení opozície išlo koncom roka 1996 v prípade obchodu s obilím o najväčší korupčný škandál do tých čias, ktorý sa udial na Slovensku, a do ktorého boli okrem úradníkov ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva zapletení aj vysokí predstavitelia štátnych inštitúcií. "Obchod z predaja obilia predstavuje 700 miliónov až 1,1 miliardy korún. Ak provízie predstavujú len 10 percent, vieme si predstaviť, o aký obrovský rozsah korupcie ide," uviedol vtedy poslanec DU Ivan Rozsíval. Nadmerný vývoz pšenice v tom roku spôsobil jej nedostatok na domácom trhu v jarných mesiacoch, nutnosť jej dovozu zo zahraničia a následné výrazné zdraženie potravín. Viacerí odborníci v tom čase tvrdili, že na obilninovej afére sa podieľali nielen ministerstvá, ale aj samotné firmy. Na margo ich existencie Pavol Koncoš (SDĽ) uviedol: "Určité prepojenia medzi ústavnými činiteľmi a obchodnými spoločnosťami sú cez manželky a ďalších rodinných príslušníkov." Obchodné firmy mali mať záujem vyvážať obilie zo štátnych zdrojov, pretože tona pšenice sa tam uvoľňovala za 3600 Sk, čo bolo o 200-300 korún menej ako za voľné obilie z poľnohospodárskych podnikov. Pričom pri svetovej cene 5500 až 6000 korún za tonu mohla byť miera obchodného zisku v tom istom objeme až 1500 korún. A to všetko sa dialo za odobrenia Duckého aj Baca, z ktorých ten druhý pol roka po nástupe do funkcie v televíznom Pressclube v súvislosti s koncepciou potravinovej bezpečnosti štátu zdôraznil, že chráni najmä "našich výrobcov pred zahraničnými dodávateľmi".

PROFESIONALITA

V KAŽDOM SMERE

Dnes už nemožno odhadnúť, s akými predsavzatiami vstupoval Peter Baco do politického života naozaj. Vladimír Mečiar, s ktorým sa dôverne poznal z Nemšovej, ho v roku 1991 požiadal, aby mu pomohol pri tvorbe koncepcie poľnohospodárstva. Vtedy sa ešte ani Mečiar nesústredil na moc tak výlučne ako dnes, a možno povedať, že v začiatkoch prinajmenšom deklaroval snahu obklopovať sa profesijne zdatnými osobnosťami. Čo je dnes pri pohľade na absolventku Poľnohospodárskej školy v Bulharsku vo funkcii ministerky zahraničia Kramplovú či vychovávateľa v SOU na poste šéfa rezortu vnútra Krajčiho už iba dávnou minulosťou a momentálnym výsmechom zahraničiu i sebe.

Nie je možné zodpovedne vyhlásiť, či neprofesionálne aktivity - a ak nie nezákonné, tak minimálne amorálne postupy niekdajšieho nesporne kvalifikovaného odborníka, zapríčinila obrovská korupcia vnútri hnutia, ktorou Mečiar svojim ľuďom kompenzoval stratu ideálov a bezduchý ťah k moci. Alebo či v Bacovom prípade ide len o uplatnenie unfér princípov z čias komunizmu, v ktorom sa takisto vcelku úspešne, pod nomenklatúrnou ochranou samotného socialistického ministra ako riaditeľ vedecko-technického rozvoja, adaptoval.