Žiaľ, nie som americkým prezidentom, nevelím ozbrojeným silám, nie som prvým medzi prvými. Nemôžem preto predniesť správu o stave Únie, prednesiem teda správu o stave múmie. A pripomínam skutočnosť, že platím dane. Predposledný deň minulého roka bol riadnym pracovným dňom. Okolo 14. hodiny som zašiel na Mestský úrad v Šahách pre akési tlačivo. Okrem jednej pracovníčky na matrike som však v budove nikoho nenašiel. Keďže som to tlačivo súrne potreboval a adrenalín ma presviedčal o správnosti môjho konania, rozhodol som sa, že družinu súdruha, pardón, pána primátora, vyhľadám. Práve som z budovy odchádzal, keď som stretol pána "terénneho pracovníka" (???!), práve prichádzajúceho zrejme z terénu, od ktorého som sa dozvedel, že "asi oslavujú v zasadačke". Oslava v zasadačke v pracovnom čase je asi bežnou činnosťou, lebo terénny pracovník mi túto informáciu poskytol s absolútnou ľahkosťou a šarmom. Informácia však bola mylná, oslava sa nekonala v zasadačke. Konala sa v budove CSEMADOK-u, o čom pán terénny pracovník vedel, lebo o pár minút neskôr sme sa tam na moje aj jeho prekvapenie stretli: šiel si tam vyzdvihnúť svojho šéfa.
Keď som vošiel do miestnosti, oslava už bola v plnom prúde. Guláš, červené víno, proste pohoda. Podotýkam, bol riadny pracovný deň a ja platím dane. Tak som teda súdruha, chcem povedať pána primátora, požiadal o spomínané tlačivo, ktoré mi po hodine čakania aj dal. Vzápätí som sa odobral do predajne potravín TREND, aby som si na oslavu tohto nečakaného úspechu aj ja kúpil fľašu červeného vína. Mal som zase smolu, predajňu práve zatvárali. Asi hodinu pred záverečnou a, samozrejme bez povolenia mestského úradu. Na moju otázku prečo, som dostal odpoveď, že som mudrlant. Dúfajúc, že opätovná prítomnosť mojej maličkosti nebude pôsobiť na súdruha, pardón, pána primátora frustrujúco, vybral som sa za ním so žiadosťou o vysvetlenie. Racionálne vysvetlenie som síce nedostal, veď vysvetliť nevysvetliteľné je dosť ťažké, zato sa pre zmenu pán primátor opýtal, prečo chcem byť za každú cenu bojovníkom za ľudské práva. Istú skupinu ľudí zrejme ešte stále máta slovo boj o vedúcu úlohu strany, boj proti imperializmu, triedny boj, veď to poznáte. A čo takto bojovať za dodržiavanie pracovného času a proti požívaniu alkoholu v pracovnom čase? Po týchto skúsenostiach som 19. januára napísal pánovi primátorovi doporučený list, v ktorom som sa ho opýtal, či by bol ochotný zúčastniť sa na pravidelných stretnutiach s občanmi mesta, na ktorých by, povedzme raz za mesiac, odpovedal na otázky týkajúce sa života mesta. Odpoveď som zatiaľ nedostal. Po roku 1989 sme si mnohí mysleli, že múmie budú už len v pyramídach a v mauzóleách. Žiaľ, sú aj medzi nami, strašia aj tu. Sedia v úradoch, namiesto marxizmu-leninizmu učia etiku, namiesto ruštiny angličtinu, nemčinu alebo čo chcete, po opustení rodnej strany sa o funkcie v štátnej správe uchádzajú ako nezávislí poslanci, ako bývalí zarytí odporcovia trhovej ekonomiky podnikajú. A na záver svojej správy o stave múmie konštatujem, že múmia ďakuje, má sa dobre a oslavuje. Veď aj má čo... Je len na nás, či to tak bude aj naďalej.
Autor: ALEXANDER KOHÁRY, Šahy
