ov a zelených získala v regionálnych voľbách 36,5 percenta hlasov a pravicovú koalíciu Združenie pre republiku a Zväz pre francúzsku demokraciu (RPR-UDF) volilo 35,8 percenta. I keď ľavica získala najviac hlasov v 12 oblastiach, nadpolovičnú väčšinu má iba v jedinej. Sily ľavice i pravice sú vyrovnané v 11 z 22 oblastí kontinentálneho Francúzska, a práve tu chce FN "podať ruku" pravici pri zajtrajšej voľbe predsedov novozvolených regionálnych rád. Od demokratickej pravice chcú nacionalisti výmenou za podporu rešpektovanie šiestich "minimálnych" požiadaviek: nezvyšovať dane, zaručiť bezpečnosť, obranu kultúrnej identity, ochranu pracovných príležitostí, rešpektovanie reálnej sily každej strany zastúpenej v regionálnych radách, a nakoniec reformu obchodných komisií a stransparentnenie ich činnosti. Le Pen adresoval túto ponuku tým pravicovým politikom, ktorí "chcú zachrániť svoje regióny od šiestich rokov "socio-komunizmu". Asi už zabudol, že pred druhým kolom minuloročných parlamentných volieb vyzval svojich voličov, aby dali radšej hlas ľavici ako vtedajšej vládnej pravicovej koalícii. Možno i preto vedenie RPR i UDF teraz akékoľvek "spojenectvo, kompromis a dohodu" s FN odmietlo. Odmietnutie tejto ponuky bude pre francúzsku demokratickú pravicu znamenať, že po prehratých parlamentných voľbách si vypije kalich horkej porážky do dna aj v regiónoch. Roztrieštená pravica, ktorá sa po minuloročnej prehre ešte stále nespamätala, by tak v nasledujúcich rokoch mala v rukách iba minimálnu výkonnú moc, ak pravda nepočítame veľké právomoci gaullistického prezidenta Jacqua Chiraka. Niektorí doterajší pravicoví predsedovia a podpredsedovia regionálnych rád sú však ochotní "spojiť sa aj s čertom" a prijať podporu extrémnej pravice, uzavrieť konkrétnu dohodu s Le Penom však odmietajú. Dokonca podľa Bruna Mégreta, ktorý je Le Penovou pravou rukou, o ponuku FN prejavili záujem štyria alebo piati potenciálni predsedovia nových regionálnych rád.
Le Pen svojou ponukou pravici poriadne zamotal hlavu, a ešte viac podčiarkol jej nejednotnosť, čím sa mu možno podarí zase získať nejaké tie hlasy a ešte viac posilniť svoje, i tak už dosť silné, postavenie. Le Penovi sa tak podarilo vďaka svojmu populistickému a netolerantnému programu, najmä voči cudzincom, stať sa treťou reálnou politickou silou vo Francúzsku, a možno očakávať, že v budúcnosti bude dávať čoraz viac na známosť, že "bez neho to nepôjde". Vládnej ľavicovej koalícii i opozičnej pravici tak zostáva vážnejšie sa zaoberať problémami, ktoré Le Pen zneužíva, a ukázať, že napríklad problém imigrantov sa dá riešiť aj bez nevraživosti.
Autor: Andrej Ďuríček (Autor je stály spolupracovník SME)
