Pred vyše 2500 rokmi povedal čínsky filozof a učiteľ: "Za dobré plať dobrým, za zlé spravodlivým..." Túžba po spravodlivosti je vpísaná nezmazateľným písmom do sŕdc človeka, pokiaľ sa jeho svedomie z rozličných príčin nezatemní. V nesmiernom duchovnom úpadku sa svedomie mnohých ľudí narušilo i nadobro sa vytratilo. Mnohí podľahli predovšetkým dvom zbesilým ideológiám: nacizmu a komunizmu. Od februára 1948 sa nad naším krajom od Tatier po Dunaj rozložil tmavý mrak neprávosti, páchaných na tunajšom ľude. Masy boli ohúrené sľubmi o spravodlivosti, lepšej budúcnosti, pozemskom raji. Tieto materialistické totality vydržali 12, resp. 70 rokov. Aj to stačilo na to, aby premenili naše storočie na najvražednejšie v histórii ľudstva. V koncentračných táboroch, v masových hroboch zostali navŕšené mŕtvoly desiatok miliónov nevinných a bezbranných ľudí. "Víťazstvo pracujúceho ľudu nad reakciou vo februári 1948 - ako nás to štyridsať rokov učili komunistickí ideológovia, prinieslo aj niektoré konkrétne, hmatateľné výsledky. No prinieslo aj hrôzy komunistických väzníc, strašných nočných vypočúvaní. Krátko po februári 1948 bol prijatý zákon č. 247 o táboroch nútených prác, zákon, aký nemá obdobu v praxi svetového väzenstva. O vine rozhodoval revolučný národný výbor. Vymysleli triednych nepriateľov, živnostníkov, kulakov. Táto bezpríkladná svojvôľa teroristického režimu priniesla nesmierne utrpenie desaťtisícom nevinných obetí, ktorých jedinou vinou bolo to, že sa nenarodili ako boľševici. Osudy ľudí aj pri hlásanej demokracii neboli v rukách ľudí, ale zvrhlíkov, lotrov, falšovateľov dejín, neznabohov. Necenila sa práca rozumu. Bol som svedkom potláčania významných národných a historických tradícií. Bol som svedkom pestovania kultu októbrovej revolúcie ako historického medzníka a zrodu novej éry ľudstva, pokroku a socialistického blahobytu. Po stúpencoch a členoch tohoto učenia zostalo skazonosné dielo. Nerád by som bol, aby bol tento článok vysvetľovaný ako pomsta, bral sa na ľahkú váhu a popierala by sa spravodlivosť. Trvalý pokoj sa nemôže dosiahnuť ináč než spravodlivosťou. Dnes sa o týchto zločinoch málo hovorí, a tak sa stáva, že zločinci, ktorí nás na pracoviskách i v súkromí terorizovali, ba dokonca i vrahovia, naďalej chodia medzi nami. Pod práporom demokracie a socializmu vychovali zo spoločenských ľudí obludy, ktoré boli a sú i dnes schopné akéhokoľvek zločinu. Nechceme sa pomstiť, chceme len spravodlivosť. Komunistická strana bola ponechaná bez trestu. Je to tá strana, ktorá sa dopustila strašných zločinov a ako taká by nemala byť pripustená do verejného života. Neviem si dnes predstaviť, ako je to možné, že sú tu ľudia, ktorí sa k nej v minulosti hlásili, dnes sú boháči a stoja na najvyšších postoch, aby zaštiťovali demokraciu. Pre tento cynizmus nenachádzam vysvetlenie. Je to výsmech historickej spravodlivosti, je to morálny kolaps gigantických rozmerov. Zlo bolo odmenené dobrom. Je to diabolské storočie.

Autor: JURAJ FEDOR, Prešov