OSLO, MOSKVA (ČTK) - Nórsko sa vo štvrtok rozhodlo vypovedať dvoch ruských diplomatov obvinených zo špionáže a ďalší traja ruskí diplomati, ktorí predtým pôsobili v Nórsku, boli označení za nežiaduce osoby. Nórsky premiér Kjell Magne Bondevik sa vzápätí rozhodol odložiť návštevu Ruska, ktorá sa mala uskutočniť na budúci týždeň. Minister zahraničných vecí Knut Vollebäk na tlačovej konferencii v Oslo vysvetlil, že vzhľadom na okolnosti (vypovedanie ruských diplomatov) je takáto návšteva nemožná. Podľa oznámenia nórskeho ministerstva zahraničných vecí boli dvaja ruskí diplomati požiadaní, aby čo najrýchlejšie opustili krajinu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí rozhodnutie Nórska včera označilo za "odporujúce všeobecnému kontextu dvojstranných rusko-nórskych vzťahov". V oficiálnom vyhlásení ministerstva sa konštatuje, že Moskva si "ponecháva právo na zodpovedajúce opatrenia vo vzťahu k nórskym predstaviteľom".
Štvrtkové vypovedanie diplomatov nie je v histórii ruskej tajnej služby žiadnou výnimkou. Naposledy musel z Nórska odísť do vlasti ruský diplomat v roku 1992. Päť rokov predtým, v roku 1987, boli pre priemyselnú špionáž poslaní domov štyria pracovníci KGB s diplomatickým štatútom na vtedajšom sovietskom veľvyslanectve v Oslo. V súvislosti so zatknutím vysoko postaveného nórskeho diplomata Arna Trehlta pre špionáž v prospech ZSSR vyhostili v roku 1982 nórske úrady päť ruských diplomatov a štyroch ďalších vyhlásili za "nežiaduce" osoby. Dnes už klasickým príkladom v histórii vypovedania ruských agentov a najväčším zásahom, aký kedy nariadila vláda západnej krajiny proti diplomatov z Východu, sa stalo vypovedanie 105 sovietskych spravodajských dôstojníkov z Londýna v roku 1971. V septembri 1985 si muselo na príkaz britských úradov zbaliť kufre šesť diplomatov sovietskeho veľvyslanectva. A ďalších 11 sovietskych občanov dostalo v máji 1989 za "činnosť nezlučujúcu sa s ich statusom" na opustenie Británie dvojtýždňovú lehotu.
Ďalšie vzájomné vypovedanie ruských a anglických diplomatov vyvolalo zatknutie údajného informátora britskej tajnej služby v Moskve v máji 1996, krátko po moskovskom summite siedmich hospodársky najvyspelejších krajín sveta (G7), kde sa Boris Jeľcin a vodca G7 dohodli na tesnej spolupráci spravodajských služieb s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní a materiálu. V januári 1995 britská vláda vyzvala spravodajcu ruskej televízie A. Malikova, aby opustil krajinu z "dôvodov národnej bezpečnosti". Ruskí špióni boli však vykázaní aj z iných krajín. Z Francúzska muselo v roku 1983 odísť 47 sovietskych diplomatov, o päť rokov neskôr vyhostili francúzske úrady ďalších šesť sovietskych špiónov za získanie informácií o družici Ariane. Naposledy dalo Francúzsko "rappel en urgence" štyrom pracovníkom ruskej tajnej služby za špionáž v prospech Ruska v októbri 1992.
