Európska konferencia, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok v Londýne, spojila na 24 hodín významných politických predstaviteľov, ale aj novinárov z 26 krajín starého kontinentu. Podľa názoru mnohých už to samo osebe stačí, aby bolo možné označiť stretnutie, ktoré otvorilo sériu pravidelných polročných spoločných európskych summitov, prívlastkom úspešné. O tom či bude spolupráca na poli boja proti drogám a organizovanej kriminalite, resp. v oblasti ochrany životného prostredia naozaj úspešná, rozhodne budúcnosť. Omnoho silnejšie bolo však vo štvrtok v Londýne cítiť tému európskej bezpečnosti a stability personifikovanú nepokojmi v Kosove, ale i prázdnou stoličkou, na ktorú mala pôvodne zasadnúť turecká delegácia. Turecký premiér Mesut Yilmaz dal však prednosť ceste na Kaukaz a na truc všetkým demonštratívne ukázal, že Turecko nie je za každú cenu odkázané na Európu. Naopak dokáže si vytvoriť svoju vlastnú sféru vplyvu v strednej Ázii. Zatiaľ čo ešte pred stretnutím bolo možné hovoriť o účasti dvoch skupín krajín - teda o členských štátov EÚ a ašpirantoch na členstvo, už v priebehu konferencie bolo cítiť, že sú tu prítomné vlastne až tri skupiny - členské štáty, krajiny zaradené do prvej vlny a tie ostatné. V súvislosti s neprítomnosťou Turecka sa v úlohe akéhosi neposlušného európskeho dieťaťa ocitlo Slovensko. Bolo to doslova cítiť na každom kroku. Kolegovia novinári počas osobných rozhovorov len nechápavo krútili hlavou a redaktor BBC v živom vysielaní neváhal položiť otázku, či si vlastne slovenský premiér ešte niečo robí z varovných vyhlásení, ktoré sa zo všetkých strán sypú na jeho hlavu. Počas záverečnej tlačovej besedy slovenskej delegácie sa Vladimír Mečiar opäť sporadicky ocitol pred publikom, ktoré sa nepýtalo len na to, aké je vonku počasie a či sa mu v Londýne páčilo. Premiér využil osvedčenú taktiku - na čo chcel, odpovedal, ostatné otázky zodpovedal tak zoširoka, že pri jeho rétorických cvičeniach zaspávali aj slovenskí, nieto ešte zahraniční novinári, a najmä naťahoval čas, takže sa na mnohé otázky ani nedostalo. Aj tak sa mu však podarilo votkať do svojich odpovedí niekoľko skvostov. Vyjadril presvedčenie, že z procesu integrácie nemôže byť nikto vylúčený, že nóty, ktoré prichádzajú zvonka sú zasahovaním do našich vnútorných záležitostí, že amnestiu prijal vlastne preto, aby nemusel stíhať predstaviteľov opozičných strán, ktorí vyzvali na bojkot referenda v čase moratória a milosť únoscom prezidentovho syna udelil v súlade so svetovým trendom, ktorý bojuje za to, aby sa zločinci nesúdili. Jedna z českých kolegýň na margo podobných vyhlásení konštatovala: "To je ale premiér. Ako z inej planéty." Nasledujúca Európska konferencia sa uskutoční začiatkom zimy vo Viedni. Ešte pred ňou by mali byť na Slovensku parlamentné voľby. Záleží aj od ich výsledku, či na viedenskom stretnutí nezostane naša stolička prázdna, pretože premiér bude mať v tom čase dôležité stretnutie kdesi na Kaukaze, v Moskve či Bielorusku.
Autor: Londýn
