- populárneho Uffe Ellemana-Jensena a pravicovej opozície, a že napriek predpovedaným 31 percentám zvýši vládna koalícia podiel hlasov z 34,6 na 36 percent. Ani štyri hodiny po uzatvorení volebných miestností nikto nedokázal predpovedať výsledky volieb. Celá dráma sa napokon rozhodla až v ďalekom Grónsku a Fajerských ostrovoch, kde sa vzhľadom na posun času sčítavali hlasy až po polnoci a kde sa rozhodovalo o štyroch mandátoch. Ako sa ukázalo, najdôležitejšie dva, ktoré vládnej koalícii chýbali k najtesnejšej väčšine, prišli na poslednú chvíľu práve odtiaľ. Dánske voľby sa stali predovšetkým generálkou na májové referendum o Amsterdamskej zmluve o EÚ. Napriek tomu, že Rasmussen a jeho program triezvej podpory EÚ opätovne zvíťazili, nie je výsledok referenda celkom istý. Nielen vzhľadom na najtesnejšie možné víťazstvo koalície nad pravicovou opozíciou, ale aj na úspech dánskych extrémistov. Dánska ľudová strana, ktorá svoj program založila na protieurópskej téme - sprísnení podmienok pre prisťahovalcov a vniesla do predvolebnej kampane veľmi radikálny tón, je vzhľadom na svoju trojročnú existenciu veľmi úspešná. Po minuloročnej vydarenej premiére v komunálnych voľbách bola veľmi úspešná aj jej prvá kandidatúra v celoštátnych parlamentných voľbách. Dánski extrémisti získali osem percent, čo im prinieslo 14 poslaneckých mandátov. Dánski voliči ukázali, že ich téma prisťahovalcov a s nimi spojená kriminalita a zvýšené sociálne výdavky, mimoriadne trápi - nepochybne to dokážu aj pri hlasovaní o Amsterdamskej zmluve.

Nateraz však staronovému premiérovi risk s vyhlásením predčasných volieb priniesol zisk. A nepochybne naklonil váhy v skeptickom Dánsku na stranu prívržencov Európskej únie.

MIRIAM MRÍZOVÁ

Francúzske regióny rozhodujú aj o Chirakovi

Bude mať zajtrajšie Francúzsko po slušivom červenom kostýme so zelenou stuhou, ktorý si oblieklo pred deviatimi mesiacmi po víťazstve ľavice a zelených v parlamentných voľbách, aj červenú spodnú bielizeň? To je otázka, na ktorú musia zajtra odpovedať francúzski voliči svojím výberom kandidátov v regionálnych voľbách, ktoré sú s jedinou výnimkou na rozdiel od dvojkolových parlamentných volieb, pomerné a jednokolové. V 22 regiónoch, z ktorých pravica zatiaľ ovláda 20, proti sebe stojí nebývalé množstvo kandidátov sprava i zľava. Ani pravici, ani ľavici sa totiž až na malé výnimky nepodarilo zjednotiť. Francúzske regióny majú pritom, aspoň hospodársky, naozaj veľké právomoci - veď sami hlasujú o svojom rozpočte . Francúzska ľavica, samozrejme, vyzýva svojich voličov, aby ju po deviatich mesiacoch jej vlády podporili aj v regiónoch, zatiaľ čo v parlamente porazená pravica voličov žiada, aby svojimi hlasmi pre jej kandidátov zabránili tomu, aby si Francúzsko po červených vládnych koaličných šatách oblieklo aj regionálnu červenú bielizeň. "My sme demokratická protiváha ľavicovej parlamentnej väčšiny", tvrdí francúzska pravica, ktorá sa zároveň považuje za poslednú hrádzu proti extrémistom Národného frontu starnúceho ultranacionalistického predáka Jean-Marie Le Pena. Zvláštna situácia je na Korzike, ktorá ako jediný francúzsky región volí v dvoch kolách. Po nedávnej a stále nevysvetlenej vražde francúzskeho prefekta Clauda Erignaka bude celé Francúzsko pozorovať predovšetkým silu tunajších nacionalistov, ktorí by mali podľa predvolebných prieskumov prvý raz od konca vojny aj na tomto ostrove celkom prepadnúť.

Ale výsledok týchto regionálnych volieb a predovšetkým výsledky parížskeho kraja, kde pravica vládla už 26 rokov, je vlastne najdôležitejší pre dnes veľmi osamoteného prezidenta Jacqua Chiraka, ktorý zostal po celý čas predvolebnej kampane nezvyčajne diskrétny. Ak francúzska pravica v týchto regionálnych voľbách, predovšetkým v parížskej oblasti, stratí svoju politickú kontrolu, potom by sa jeho politická samota ešte zvýšila a jeho naozaj veľké politické právomoci by sa obmedzili len na prezidentský Elyzejský palác. Francúzski voliči teda výberom svojich kandidátov neovplyvnia len svoj región, ale rozhodujú zároveň i o osude politického boja na čele republiky. Francúzsko si teraz kladie otázku, kto a ako bude v krajine vládnuť, či ľavicový premiér socialista Lionel Jospin a jeho ľavicová koalícia, alebo gaullistický prezident Jacques Chirac. Pritom zdanlivo ide len o regióny. ADOLF BAŠTA

(Autor je stálym spolupracovníkom SME)