V Londýne sa včera uskutočnila prvá Európska konferencia, ktorá by mala položiť základ pre pravidelné možnosti stretávania sa predstaviteľov členských krajín Európskej únie (EÚ) s krajinami ašpirujúcimi na členstvo. Konferenciu v londýnskom Lancaster House otvoril britský premiér Tony Blair, ktorý hneď v úvode povedal, že ťažiskom rokovania jej dvoch oddelených zasadnutí budú organizovaná kriminalita, najmä drogy a otázky životného prostredia. Tieto témy neboli pravdepodobne vybrané náhodou. Na jednej strane sú tak kriminalita, ako aj životné prostredie otázkami, ktoré prekračujú hranice krajín a Európa bude musieť k ich riešeniu skôr či neskôr seriózne prikročiť. Na druhej strane sa tak EÚ vyhla veľmi citlivému problému konkrétnych otázok procesu rozširovania, ktorý by pravdepodobne predstaviteľov 26 prítomných krajín skôr rozdelil ako spojil. Už prípravu samotnej konferencie totiž významne poznamenala odrieknutá účasť Turecka, ktoré sa cíti byť dotknuté nezaradením do prvej vlny rozširovania, navyše v prípade, ak v nej figuruje susedný Cyprus. V prípravnej fáze konferencie sa najmä Francúzsko snažilo vyňať problémový Cyprus z prvej vlny rozšírenia, narazilo však na tvrdý odpor Grécka, ktoré v prípade, ak Cyprus nedostane tie isté podmienky ako zvyšných päť kandidátov prvej vlny, pohrozilo zablokovaním celého procesu. V rámci summitu vystúpila opäť do popredia spoločná iniciatíva Česka, Poľska a Maďarska, ktorých premiéri sa v predvečer jeho začatia opäť stretli v Londýne a rokovali o ďalšej spoločnej stratégii integračného procesu. Slovenská delegácia, v ktorej sú premiér Mečiar a ministerka Kramplová, bola pravdepodobne s priebehom londýnskej schôdzky, na ktorej sa veľmi nehovorilo o konkrétnej politike a otázkach demokracie, spokojná. Otázkou však je, či s rovnakým uspokojením prijme aj výsledky dnes začínajúceho neformálneho summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v škótskom Edinburghu, počas ktorého by mali ministri pätnástky vypracovať program tzv. predvstupových partnerstiev s jednotlivými uchádzačmi, ktoré by na základe stredno- a dlhodobných plánov mali určiť prioritu nasledujúcich podmienok, ktoré by mali jednotliví uchádzači splniť pred prijatím do Európskej únie. V tejto súvislosti sa hovorí najmä o tom, že v prípade Slovenska bude podmienka demokratizácie spoločnosti preradená z pôvodných dlhodobých úloh do kategórie stredno- až krátkodobých. V závere prijala prvá Európska konferencia aj osobitnú deklaráciu k situácii v Kosove. Je mnoho tých, ktorí si kladú otázku, aký malo vlastne zmysel stretnutie v Londýne, ktoré sa konalo iba niekoľko dní pred začatím konkrétnych dvojstranných rokovaní s krajinami vybranými do prvej vlny rozšírenia. Britský premiér Tony Blair sa pokúsil dať na túto otázku odpoveď už v predvečer stretnutia. Povedal, že na jednej strane malo byť povzbudením pre uchádzajúce sa krajiny, že s ich miestom sa v zjednotenej Európe jednoducho počíta, na druhej strane malo byť výzvou pre samotnú Európsku úniu, ktorá si podľa britského názoru musí uvedomiť nutnosť reforiem vo vlastnom riadiacom aparáte. Veľká Británia sa netají názorom, že súčasná bruselská administratíva ušitá na nemeckú a francúzsku mieru je neefektívna a s novými členmi jej hrozí definitívny kolaps.
Autor: Londýn
