ej pomoci. Bruselský dopisovateľ Süddeutsche Zeitung Andreas Oldag napísal v pondelkovom vydaní tohto mienkotvorného nemeckého denníka, že "v návrhoch Európskej komisie sa síce hovorí o rovnakých šanciach všetkých východoeurópskych adeptov na členstvo v EÚ. Toto však zostáva len slovnou pretvárkou". A dodáva, že zatiaľ čo Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko dostanú eurosubvencie v roku 2006 vo výške 330 mariek na obyvateľa, musia sa zvyšní kandidáti na členstvo v EÚ (Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko) uspokojiť s pomocou vo výške 45 mariek na obyvateľa.
Máme to teda čierne na bielom. Európskej únii je z pochopiteľných dôvodov bližšia košeľa ako kabát; ťažisko finančnej pomoci pre strednú a východnú Európu sa bude sústreďovať na tie krajiny, ktoré do nej onedlho vstúpia a ktoré ju budú potrebovať na razantné zvýšenie životnej úrovne na (západo)európsky štandard. Zvyšní adepti musia rátať so subvenčnými "euroodrobinkami". Dosiaľ viac-menej jednotný transformačný vlak sa roztrhne: Česká republika, Maďarsko či Poľsko sa s pomocou bruselských dotácií pripoja na moderný "eurorýchlik"; Bulharsko, Rumunsko alebo Slovensko sa ocitnú na vedľajšej koľaji, v tom najlepšom prípade sa napoja na akúsi druhotriednu "eurolokomotívu".
Toto všetko však môže mať aj celospoločenský vplyv. Ako píšu Süddeutsche Zeitung, "ekonomické rozštiepenie Európy je naprogramované, čo môže mať v budúcnosti fatálne politické dôsledky". Aj z toho hľadiska sa pre Slovensko ukazuje byť jednoznačným príkazom dňa: naskočiť na európsky zjednocovací vlak, pokiaľ je to ešte možné. Keď sa mu to nepodarí, veľmi ľahko sa môže ozaj ocitnúť na východnej (chudobnej, neveľmi demokratickej) strane novovznikajúcej európskej hospodárskej a politickej opony pred blahobytom.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov (Autor je stálym spolupracovníkom
