ysvetleniam. Jeho ďalšiu činnosť však jednoznačne determinuje samotné zloženie. Ide jednak o veľkosť tímu, pretože príliš veľký tím nemusí pracovať tak efektívne a môže viaznuť komunikácia.
A takisto je potrebné prihliadať aj na štruktúru členov, to znamená na zastúpenie odborníkov, ale aj ľudí kompetentných prijímať konečné rozhodnutia. Podobne ako je dôležité zloženie tímu, vyžaduje sa medzi jeho jednotlivými členmi aj rolová a osobnostná kompatibilita, aby zbytočne nedochádzalo ku konfliktom a mohli byť akceptované názory všetkých. Napokon na úspech tímu má v mnohom vplyv aj osobnosť vedúceho pracovníka.
Odborníci tvrdia, že ak má tím fungovať dlhodobo dobre a efektívne, nestačí len vhodne formulovať ciele a utvoriť ich z ľudí, ktorí sa vzájomne odborne a ľudsky dopĺňajú. Tím musí byť akcieschopnou a vyvíjajúcou sa jednotkou. Veľmi vhodným nástrojom na to je práve komunikácia.
Práca tímu veľmi často používa techniky spoločného generovania nápadov. Jedna myšlienka inšpiruje druhú a vytráca sa tam nejaké individuálne vlastníctvo nápadu. Takýto vzťah si však vyžaduje značnú dávku medziľudskej dôvery založenej na presvedčení, že všetci členovia prinášajú tímu rovnako významný kapitál a že nikto nezneužije spoločné výsledky na dosiahnutie vlastného profitu. Akýkoľvek prehrešok proti etike tímovej práce zasieva nedôveru, obmedzuje komunikáciu, tvorivosť a potom aj naruší súdržnosť tímu a následne aj jeho výkonnosť.
Rovnako významná ako vzájomná dôvera je aj otvorená komunikácia. Každý musí mať rovnaký prístup k informáciám potrebným pre realizáciu cieľov tímu, ktoré sú potom spoločne zdieľané. V žiadnom prípade by nemali existovať zákulisné rokovania a skryté agendy.
Podstatným atribútom kvalitného tímu je otvorenosť k vlastným chybám, či už skupiny ako celku, alebo každého jednotlivého člena, ďalej ochota a schopnosť kriticky reflektovať svoju činnosť a vyvodzovať z nej adekvátne závery pre ďalšiu prácu. Často je to práve kvalitná kritická reflexia, ktorá odlišuje kvalitné tímy od menej kvalitných. Význam, ktorý tu zohráva vzájomná dôvera, je zrejmý. Dlho bolo totiž hodnotenie synonymom pre pomenovanie chýb a potrestanie vinníkov. Tímový prístup by teda mal vytvárať novú kultúru založenú na sebadôvere a vzájomnej dôvere, otvorenosti a vedomí vzájomnej závislosti.
Veľmi dobrou pre prácu v tíme je aj spätná väzba. Mala by byť mnohostranná od všetkých členov ku všetkým a zahŕňať odbornosť, ale aj ľudské vlastnosti a fungovanie jednotlivých členov tímu. Výsledkom by malo byť otvorené pracovné prostredie, kde má každý človek možnosť prirodzeného rastu. Navyše mnohostranná spätná väzba eliminuje nepriaznivý vplyv jednostranného osamoteného úsudku napríklad na prácu určitého z členov. Naopak je výslednicou viacerých kritických spätných väzieb a v maximálnej miere sa tak dosiahne objektívny výsledok či názor.
Tím nikdy nie je úspešný od momentu svojho vzniku. Jeho vývoj prechádza štádiami formovania (vzájomným poznávaním členov, ujasňovaním si cieľov a zlaďovaním individuálnych štýlov práce), krízy (čiastkové názorové rozdiely vedú k otvoreným konfliktom) a obdobím ujasňovania si štýlu práce, nájdenia spoločných pravidiel a zjednocovania myšlienkových prúdov. Každý tím musí prejsť týmito štádiami, stopercentne však neplatí, že dosiahne aj štádium efektívneho fungovania. Ak sa tím vyhne určitým pravidlám a zákonitostiam, je viac než pravdepodobné, že sa do štádia efektívneho fungovania nedopracuje.
