nepociťujem väčšinou potrebu písať listy svojim obľúbeným autorom. A vy ste mojím obľúbeným spisovateľom. Možno o tom viete, svojho času ste boli v tejto i vedľajšej krajine dosť populárny. Na spisovateľa až podozrivo. Keďže už odpadli snobi a keďže sú Vaše knižky všeobecne k dispozícii, ostali iba Vaši verní. Až
z Vašej novšej knihy Fates Worse Than Death (Osudy horšie ako smrť) som sa dozvedel, že ste napísali slová na omšu. Bolo to po tom, ako ste si vypočuli Rekviem Andrewa Lloyda Webera na pôvodné latinské slová z roku 1570. Pretože ste podľa vlastných slov "cvok, ktorému záleží na slovách", odhalili ste, že úspešný obchodník s melódiami nemal ani potuchu, čo znamenajú tie nezrozumiteľné slabiky. A tak zložil zaiste poslucháčsky vďačné dielo, ale ako ste zistili, celkom proti zmyslu slov. Jednoducho, usvedčili ste ho z povrchnosti a lacnej efektnosti. Ale to nebolo všetko, aj keď to bolo dosť: ešte v ten večer ste začali písať vlastné slová na vlastnú omšu. Keď ste ich dokončili, začali ste hľadať človeka, ktorý by Vás preložil do latinčiny. Pretože máte na veci vlastný názor, je to omša značne voľnomyšlienkárska, čo znamená, že bola slobodná a mala hĺbku myšlienok. Končí sa takto: "Večné odpočinutie daj im, Ó, Kozmos, a večné svetlo nech neruší ich nevinný spánok." V latinskom preklade: "Requiem aeternam done eis, Munde, neve lux perpetua somnum innocentem perturbet eorum." Po tomto výkone ste dali svoj text zhudobniť, prenajali ste si hráčov, spevákov a kostol, v ktorom zaznela premiéra omše Kurta Vonneguta. (Nemám ani potuchy, koľko môže stáť prenajatie kostola.) Ale ani pri tomto výkone nikto nevenoval pozornosť textu, tentoraz Vášmu. Žijeme jednoducho v dobe, ktorá tlieska hráčom, interpretom, showmanom, ale ktorá nepočúva zmysel slov. Na počiatku naozaj bolo Slovo, ale na konci je už len veľký hluk. Aj preto je dobre, že ste "cvokom, ktorému záleží na slovách". Aj preto ste veľký spisovateľ. Aj preto nebudete nikdy taký úspešný ako Weber (nie ten romantik, ale Lloyd Weber). Ten je zasa populárny, obľúbený, pracovitý, vynaliezavý a najmä - úspešný, ale zasa nikdy nebude veľkým skladateľom. Taká je zas spravodlivosť ľudskej kultúry. Jedna z Vašich starších a dnes už takmer zabudnutých kníh sa volá Kanárik v banskej šachte. Spisovateľ by mal byť kanárikom, ktorý signalizuje spoločnosti nebezpečie, tak ako kanárik signalizoval v banskej šachte nedostatok kyslíka. Za všetkých cvokov, ktorým ešte záleží na slovách, Vám za toto varovanie ďakujem.
