Kontroverzný a nepremyslený spôsob privatizácie začína prinášať svoje ovocie najmä vo východoslovenskom regióne. Chutí poriadne trpko. Množstvo podnikov v Košickom a Prešovskom kraji stíha v posledných mesiacoch krach za krachom. Rad ďalších sa drží nad vodou len zubami-nechtami.

Nevyplácanie miezd a výrazná redukcia pracovných síl sa dotkla stoviek zamestnancov v JAS-e Bardejov. Prázdnotou zíva Sabina Sabinov ešte donedávna zamestnávajúca 130 pracovníkov. V januári dostalo výpovede 250 zamestnancov Snahy Bardejov, zatvorenie píly a bitúnku v Svidníckom okrese pripravilo o prácu ďalších dvesto. Vrie to v mliekarenstve. Košická mliekareň padla, pripravila o prácu 150 ľudí. Výpovede majú v rukách aj všetci mliekari v Kráľovskom Chlmci, takmer 100 ich kolegov z Rožňavskej mliekarne stihol podobný osud už dávnejšie. Tristo zamestnancov spišskonovoveskej textilky Finiš nezvládlo niekoľkomesačné vyčkávanie na výplaty a odišli postupne sami. Ďalších päťsto čaká na zázrak s prozaickým menom - úver. Toho sa nedočkali ani v medzilaboreckej sklárni LUSK, ktorú stihol ten istý scenár a o prácu prišlo 150 zamestnancov. Na nútený oddych doma so 60 percentami mzdy sú odkázaní všetci pracovníci STS Stropkov. V Kovohutách Krompachy prišlo o zamestnanie takmer 300 ľudí. Padol mäsokombinát v Stročíne, Semenár v Spišských Vlachoch. Košický pivovar nevyrába, polovica ľudí sa už ocitla na ulici. Šesť desiatok ľudí bolo prepustených z nábytkárne v Kráľovskom Chlmci... Vo výpočte by sa dalo pokračovať ďalej. Ani v jednom zo spomínaných podnikov sa neprepúšťalo v súvislosti s prezamestnanosťou či snahou zefektívniť výrobu. Pod túto katastrofálnu situáciu, zvyšujúcu už aj tak vysokú mieru nezamestnanosti vo východoslovenskom regióne, sa podpísali len a len ekonomické problémy. Niektoré závody už svoju históriu dopísali, iné sa z posledných síl snažia vzdorovať podobnému koncu. Drvivá väčšina čaká na spásu v podobe úveru. Slovenské banky sa však vôbec netrhajú o úlohu spasiteľa krachujúcich podnikov.

Ekonomické problémy spoločnosti na svojej koži ako prvý okúsi ten, kto za ne môže najmenej - radový zamestnanec. O prácu prichádzajú živitelia rodín, ľudia, ktorým len niekoľko rokov chýba do dôchodku a nemajú šancu zamestnať sa inde... Každé prepúšťanie znamená nové ľudské tragédie.