Súdruhovia kopali v záhrade a vykopali psa

Spomínam na uplynulé roky. Školu som začal navštevovať v roku, keď prepuklo budovanie ľudovodemokratického zriadenia. Nemal som toto slovo rád, lebo nepoznajúc zmysel, veľmi ťažko sa bez chýb písalo. Živo si pamätám na rodičov ako súkromne hospodáriacich

roľníkov, na ich systém práce, zvyky, radosť z dobrej úrody. Plánovali zveľadenie hospodárstva. Matka, absolventka Obchodnej akadémie, precízne viedla účtovníctvo a na plánované hospodárstvo som sa pozeral očami svojich rodičov. V počiatočnom období víťazstva "pracujúceho ľudu" sme ešte mali náboženstvo. Spomínam na dlhé zimné večery, keď rodičia s ušami na rušenom rádiu počúvali Londýn a Slobodnú Európu. Vždy optimisticky hovorili: už to dlho nevydrží, už to praskne! Tešil som sa, že to prasknutie budem počuť i ja. Otec bol veľmi odbojný, mal to po dedovi, ktorý viedol v tridsiatych rokoch deputáciu za vybavenie dodatkovej reformy parcelácie pôdy. Neušiel pozornosti tých pánov v baloniakoch so širokým klobúkom a kravatou, vždy niečo hľadali. Raz im brat za čokoládu ukázal, kde otec kopal v záhrade. Mám pred očami, ako títo páni súdruhovia horlivo kopali. Vykopali psa, za čo brata skoro zbili. Hoci som sa dobre učil, bol som vyvesovaný na nástenkách hanby ako syn nepriateľa socializmu, vždy s dvojkou zo správania. V pamäti mi zostali poučenia: kto je presvedčený komunista, nemôže byť dobrý človek. Otec mal možnosť dlho o tom rozmýšľať v Jáchymove. O existencii kádrových materiálov som sa dozvedel veľmi skoro, či už pri vstupe do pioniera, alebo ČSM. Spomínam na jedného krátkodobého spolužiaka - Jožo sa volal, teraz robí nejakého tajomníka pri vojsku. Jeho otec bol gardista, v našom mestečku však robil predsedu strany. Keď jeho minulosť ,praskla` na základe fotografií, urýchlene sa odsťahovali. Chápem, že synovia nemôžu za činy svojich rodičov, poukazujem iba na minulosť, ako sa na to pozerá dnešná garnitúra. Odškodné od ministerstva spravodlivosti mi bolo určené v sume 200,- Sk s poznámkou, že keď s tým nesúhlasím, môžem ich dať na súd. Stále bojujem s tým istým typom ľudí a metódami, ktoré som poznal i pred rokom 1989. Akosi nápadne sú používané podobné slová rokov päťdesiatych s dnešnými vyjadreniami a obhajobou vládnej moci. Demokracia sa neobhajuje iba tým, koľkým ľuďom pomáha, ale posudzuje sa podľa toho, koľkým ľuďom ublíži.