V novom preklade Michaely Jurovskej prináša Claudelova Výmena do nášho stále viac a viac pragmatického divadelného kontextu poeticko-symbolistické pripomenutie mystického rozmeru obchodovania s neviditeľnými hodnotami. Amerika z konca minulého storočia, kam bol Claudel ako mladý diplomat "vyhnaný", sa ukázala pre autora vhodnou krajinou na zasadenie univerzálneho konfliktu hodnôt. Všetky postavy sú v istom zmysle vyhnancami vyhodenými na breh nového sveta. Na schátranom vraku lodičky, ktorá je jediným realistickým detailom na scéne, sa už nikto z nich nedoplaví späť k istotám starých kontinentov. Teátro Istropolisu, ktoré na svojej scéne hostí túto komornú drámu, nie je divadelným priestorom par excellence. Obmedzenými prostriedkami, medzi ktorými vynikajú kostýmy Simony Vachálkovej, sa však režisérovi podarilo vytvoriť plátno pre zaujímavé javiskové kompozície, miestami prechádzajúce do trpkých klauniád. Scéna Jána Zavarského je nemenná ako základné ľudské situácie, škodoradostne červená ako požiare, v ktorých horia cenné vzťahy i papiere. Štvorica postáv hry je priznane schématickým vyjadrením konfliktu civilizácií a svetonázorov. Majstrovstvo Claudela spočíva v tom, že dokáže z vopred nastolených téz vytvoriť platné podobenstvá plné silných symbolov. Cez autorovo "moralizovanie" prerastá bolestná túžba po upokojení vlastných vnútorných konfliktov. Ako napísal: "Ja sám som všetkými postavami, som herečka, opustená manželka, mladý divoch i vypočítavý obchodník." Hra je náročným kvartetom, v ktorom sa nikto z hercov nemá kam ukryť. V tomto smere je inscenácia nesymetrická, najväčšiu záťaž predstavenia znáša brilantná Anna Javorková, ktorá dodáva energiu situáciám, uchvacuje pozornosť, niekedy však zostáva spotrebúvaná náročnosťou úlohy vo vzťahu k svojim hereckým partnerom. Silvia Šuvadová v úlohe Marthe je vo svojom sošnom výraze disciplinovaná, decentná, vizuálne pôsobivá. Chýba jej však vnútorná energia, ktorá by dodala postave - číremu stelesneniu viery, lásky a pravdy - presvedčivosť. Vlado Černý zvláda polohy rezignácie i osamelosti obchodníka, do inscenačného akordu však nepriniesol tón odvážneho, činorodého, prefíkaného a pragmatického človeka. Obeť vlastných snov - mestic Louis Laine (Branislav Matuščin, v alternácii Marek Majeský) - sa tak trochu stáva obeťou snahy pôsobiť dravo a vášnivo.

Výmena je "hrou o tom, ako si kúpiť ženu" - napísal ktosi do podtitulku programového mesačníka, pravdepodobne v snahe zasadiť tento projekt do kontextu produkcií typu Apropo plus. Môžeme len oceniť, že inscenátori sa o niečo podobné nepokúsili a k projektu vytvorenému akosi na pomedzí divadiel viditeľne nepristúpili ako k jednorazovému komerčnému odskočeniu.

Autor: Zuzana Uličianska (Autorka je redaktorkou časopisu Divadlo