kých nádejí aprílové krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku. Tam totiž v súčasnosti vládne koalícia SPD/Zelení tolerovaná postkomunistickou PDS, právnou následníčkou Honeckerovej SED. Pred štyrmi rokmi využila pred voľbami do Bundestagu takýto stav vládna koalícia. Spustila celonemeckú kampaň proti údajnému zamýšľanému spojenectvu SPD a Zelených s PDS na spolkovej úrovni. Na túto strunu sa budú CDU, CSU a FDP snažiť hrať aj tentoraz. Na území bývalej NDR sa budú snažiť vytvoriť trucovitú reakciu, keď východonemeckí voliči dajú svoj hlas na znak protestu voči Bonnu práve PDS. Týmto dostanú SDP alebo Zelení menej hlasov. Keďže spolkoví predstavitelia oboch najdôležitejších opozičných strán medzičasom jednoznačne vyhlásili, že s PDS nevytvoria v Bonne nijaký druh oficiálnej koalície, mohli by im tieto hlasy chýbať na dosiahnutie väčšiny kresiel v Spolkovom sneme. Takáto koaličná kalkulácia má však jednu chybičku krásy. Keď SPD nestratí nervy a v Sasku-Anhaltsku nevytvorí otvorenú koalíciu s PDS, nebude mať koalícia pádne opodstatnenie pre naháňanie spolkového strachu pred spoluvládnutím PDS v Bonne. Gerhard Schröder je však podľa náhľadu pozorovateľov nemeckej politickej scény priveľmi skúseným politikom, aby nezabránil takejto hrubej strategickej chybe svojich sasko-anhaltských straníckych kolegov.

Koalíciu CDU/CSU - FDP na čele s kancelárom Helmutom Kohlom čakajú ťažké časy: musí nájsť príťažlivé predvolebné témy, pričom nesmie stratiť zo zreteľa, že nezamestnanosť sa nachádza na historicky rekordnej úrovni a realizácia spoločných európskych peňazí naráža v nemeckej spoločnosti na viac ako veľké výhrady.

Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov (Autor je stálym spolupracovníkom