ať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády, poverovať ich riadením ministerstiev i prijímať ich demisiu, vymenúvať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov, vymenúvať profesorov a rektorov vysokých škôl, vymenúvať a odvolávať generálov. Skutočnosť, že tieto prezidentské právomoci na vládu neprechádzajú, zakladá možnosti pre vznik budúcej politickej a ústavnej krízy, ak do parlamentných volieb nebude zvolený prezident - predovšetkým preto, že nebude mať komu vláda podať demisiu po voľbách a nebude mať kto vymenovať novú vládu. Tento problém môže vyriešiť iba zvolenie prezidenta alebo prijatie novely ústavy. Rovnako nie je zatiaľ jednoznačné, či budú platiť zákony, ak ich nepodpíše prezident - prinajmenej názory ústavných právnikov sa odlišujú a relevantne tento spor môže rozhodnúť iba Ústavný súd.

Na vládu SR a jej predsedu však prešlo viacero právomocí a už po jej prvom rokovaní vidieť, že sa ich chopila razantne - nielenže zrušila prezidentom vyhlásené referendum, ale aj odvolala 28 veľvyslancov (podľa správy agentúry SITA na ministerstve zahraničných vecí ešte včera nevedeli, o koho ide a o svojom prípadnom odvolaní sa v utorok telefonicky informovalo viacero zahraničných diplomatov) a vyhlásila amnestiu aj pre únoscov M. Kováča ml. a vinníkov zmareného referenda. Nevyužité pritom zatiaľ zostávajú ešte napríklad právomoci prezidenta zapožičiavať vyznamenania, vyhlasovať vojnový stav (toto môže prezident na návrh vlády SR a na základe rozhodnutia NR SR vypovedá vojnu) a výnimočný stav (čo môže iba na základe ústavného zákona).

Autor: SME - rk