aby analyzovali prípadné neštandardné obavy predsedu vlády z úspešných volieb prezidenta, ktoré mohli motivovať jeho konanie, takže ešte pred touto voľbou vyhlásil amnestiu aj pre únoscov M. Kováča ml. a ministra vnútra G. Krajčiho, ktorý zmaril vlaňajšie referendum.) Iný ako negatívny výsledok by bol obrovským prekvapením - a prečo tak vláde a jej predsedovi záležalo na tom, aby nebol prezident zvolený ešte pred 3. marcom, preukázali dostatočne ich činy na prvom rokovaní v Prezidentskom paláci. (Pri výpočte vinníkov by sme nemali zabudnúť ani na predsedu NR SR Ivana Gašparoviča, ktorý vyhlásil druhé kolo volieb až na 5. marca, hoci mohol tak urobiť oveľa skôr a zákon by neporušil. Porušil by však zámery vládnej koalície a to si nemohol a zrejme ani nechcel dovoliť.)

Slovensko je už tretí deň bez hlavy štátu a začína byť aj v najzatemnenejších mysliach jasné, či už to schvaľujú alebo nie, čo znamená mať a nemať hlavu štátu a čo znamená mať takú hlavu štátu, ako je Mečiarova. Predstavme si, žeby bol zvolený prezident napríklad 17. februára a napríklad taký, ako je L. Ballek či Š. Markuš - nejestvovala by petičná akcia za referendum, nebolo by zmarené referendum, neudiala by sa amnestia pre únoscov Kováča ml. a pre G. Krajčiho, nebolo by odvolaných 28 veľvyslancov (na ktorých osudoch mi nemusí mimoriadne záležať, aj tak ich tam nominovalo vládne hnutie, ale odvolanie vyše polovice veľvyslancov je zlým signálom o tejto krajine, na ktorej by malo záležať každému jej obyvateľovi).

Možnosť takéhoto vývoja však nevyhovuje V.M., lebo najmä politik s tak vyvinutou schopnosťou vydierať a odmeňovať prezidentské právomoci potrebuje - rad na amnestovanie môže byť už o niekoľko týždňov či mesiacov dlhší ako ten januárový na dlhopisy.

Formálnym dôsledkom nezvolenia hlavy štátu je bezhlavosť krajiny - v našich pomeroch aj logickým a viditeľným...