V nitrianskom divadle naďalej pretrváva duch štúdiových pokusov, ktorými sa tu kedysi začala veľká éra režiséra Jozefa Bednárika. Divadlo Andreja Bagara (DAB) úspešne čelí rutine tým, že neustále vstupuje do rizika experimentu. Vďaka tomu nestarne. Najnovším príkladom je inscenácia dvoch Čechovových jednoaktoviek Pytačky - Medveď, ktorú členovia súboru zoskupení v tzv. Divadelnom družstve ZDVIH pri DAB naštudovali z vlastnej vôle, vo voľnom čase, bez nároku na odmeny, celkom nezištne, z lásky k divadlu a v mene radosti z tvorby.
Debut ZDVIH-u sa stal zároveň javiskovým režijným debutom Svetozára Sprušanského, ktorý má za sebou úspešnú skúsenosť rozhlasovej réžie. Aj v inscenácii Čechovových divadelných žartíkov využil svoj cit pre tvorivé narábanie so zvukovou partitúrou. Prizval k spolupráci mladého hudobného skladateľa Petra Zagara, ktorý skomponoval vynikajúcu pôvodnú scénickú hudbu. Vcelku groteskná inscenácia zaujímavo spája činohru, operu, tanec... Na experimente ZDVIH-u sa spolupodieľali piati nitrianski herci - Erik Peťovský, Lenka Barilíková, Adela Gáborová, Lucia Lapišáková, Marián Labuda ml. - a javisková výtvarníčka Alexandra Grusková. S minimálnymi prostriedkami a maximálnym osobným nasadením dosiahli veľmi svojrázny a mladistvý výsledok.
Pytačky a Medveď varírujú tú istú situáciu: žiadanie o ruku. V prvom prípade sa pytač skôr než stihne vysloviť svoju žiadosť, nechá zatiahnuť do sporu o pozemky. V druhom prerastie do žiadosti o ruku susedská hádka starého mládenca s temperamentnou vdovou. Základom obidvoch jednoaktoviek je humorný paradox, obidve ponúkajú skvelé herecké príležitosti. Divadelné družstvo ZDVIH obidva paradoxy dotiahlo ad absurdum a vypointovalo z hľadiska čierneho humoru. Mužsko-ženský zápas o zblíženie a porozumenie v jednom i druhom prípade sa končí smrťou. Ničivou silou sa stáva žena, či už je to vydajachtivá naivka, alebo fatálna vdova. Tieto javiskové anekdoty Nitrania rozohrali tak, ako sa na anekdoty patrí, s komediantskou "vervou" a so zveličením. Zároveň však predviedli, že im nejde iba o milé divadelné žartovanie, ale hlavne o hľadanie nového divadelného jazyka. Či stojíme na prahu ďalšej veľkej nitrianskej divadelnej éry, ukáže budúcnosť.
Autor: NADEŽDA LINDOVSKÁ (Autorka je divadelnou kritičkou)
