rozloha: 10 887 km2
počet obyvateľov: 2 000 000
z toho 90 % etnických Albáncov
správne stredisko: Priština
Scenár, podľa ktorého sa riadi už niekoľko rokov vývoj v srbskej provincii Kosovo, je podobný ako v prípade udalostí vedúcich k rozpadu Juhoslávie. Na začiatku je volanie menšiny po naplnení jej práva na sebaurčenie až do odtrhnutia sa, konfrontované s nacionalizmom väčšiny. Na konci tečie krv a na bojisku zostávajú obete a zopár "víťazov".
Srbské dejiny sa obracajú ku Kosovu ako ku kolíske národa. Dnes však túto kolísku - vinou mnohých pre Srbov nepriaznivých udalostí posledného storočia - obýva 90 percent Albáncov, hlásiacich sa zväčša k islamu. Na križovatku, na ktorej sa Kosovo najnovšie ocitlo, ho doviedla konfrontačná politika muža, ktorý verí, že bude opäť víťazom. Srbský, dnes zväzový prezident Slobodan Miloševič obratne využil napätie, ktoré tu vládlo od začiatku 80. rokov na pozdvihnutie sebavedomia Srbov, pričom tento exkomunista postavil sám seba na pozíciu vodcu nového národného hnutia Srbov. Provincia Kosovo prišla v roku 1990 hlasovaním srbských poslancov o svoju autonómiu, hoci v srbskej ústave sa dodnes píše o autonómii Kosova a Vojvodiny. To, čo sa dialo s Kosovom, mohlo mať svoj podiel na obavách Slovincov, Chorvátov a Bosňanov, ktoré viedli až k ich odtrhnutiu sa od vtedajšej Juhoslávie. Etnická vojna, ktorá po tomto rozpade nasledovala, nebude minulosťou, kým tu bude problém Kosova. Kosovo je totiž nielen kolískou srbskej kultúry - je aj kolískou moderného srbského militantného nacionalizmu.
Miloševič neurobil počas svojej vlády - a ani v posledných mesiacoch, keď sa tu situácia očividne vyostrovala, nič pre to, aby krvavému konfliktu predišiel. Najnovšiu etapu tohto konfliktu charakterizuje albánsky bojkot srbských učebných osnov, kde Belehrad a Priština nedospeli k dohode. Dnes má Kosovo paralelné "štátne" štruktúry a školy a univerzity, a Belehrad rieši krízu len zvyšovaním počtu svojich policajných jednotiek, raziami a zatýkaním podozrivých. Neprekvapuje, keď popri proklamatívne mierumilovnej vláde "prezidenta" Ibrahima Rugovu získava čoraz väčšiu podporu tzv. Kosovská oslobodenecká armáda, miestna obdoba severoírskej IRA, ktorá pracuje podobnými metódami. Ak túto armádu Rugova ešte nedávno vyhlasoval za záležitosť srbskej propagandy, dnes sa pomaly začína hovoriť o tom, že kosovský terorizmus prerastá do partizánskej vojny.
Medzinárodné spoločenstvo dokázalo sankciami dohnať Miloševiča k tomu, aby ukončil vojnu v Bosne a podpísal Dayton. Viaceré krajiny tzv. kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu dnes pokladajú za nutné udeliť Kosovu zvláštny štatút a vybudovať rozsiahlu samosprávu. Miloševič túto možnosť dosiaľ striktne odmieta. Podobne odmieta akúkoľvek zahraničnú bezpečnostnú intervenciu a tvrdí, že ide a pôjde o výslovne srbskú záležitosť. V tomto prípade sa opäť núka osvedčená zbraň - ekonomické sankcie. Je však otázka, či by to tentoraz konečne Miloševiča demokratickou cestou "položilo", keď ho nepoložil krach jeho predstavy tzv. Veľkého Srbska. Dokiaľ totiž bude on pri moci, zásadný obrat v srbskej politike voči Kosovu čakať nemožno. A sú tu i horšie varianty než to, čo zosobňuje pre Kosovo Miloševič - napríklad srbský radikálny vodca Vojislav Šešelj navrhol vyhostiť z Kosova všetkých Albáncov, ktorí sa tu nenarodili (s tým, že ide o ilegálnych prisťahovalcov).
Ak vypukne v Kosove skutočne boj albánskych partizánov proti srbským "okupačným jednotkám", hrozí rozšírenie na susedné Macedónsko, kde žije 22-percentná albánska menšina. Susedné Albánsko kritizovalo Miloševičovu politiku a vyzvalo na vyslanie misie OSN do Kosova, nepodporuje však odtrhnutie sa Kosova od Srbska. Ďalšie zmeny hraníc v tomto problematickom regióne nepodporujú ani zahraničné spoločenstvo, ani najostrejší kritici Miloševičovho režimu a o vyhlásenie samostatného štátu nakoniec nejde ani terajším predstaviteľom kosovských Albáncov. Je však len otázkou času - ak už nie je neskoro - a krviprelievanie miesto rokovacieho stola privedie väčšinu kosovských Albáncov k názoru, že so Srbmi žiť v jednom štáte sa za žiadnych podmienok nedá.
