", ale aj na niektoré rezortné otázky.
# Pani ministerka, Vy sa k svojmu odchodu z ODA do budúceho týždňa nechcete vyjadrovať - napriek tomu - čo pre Vás osobne znamená?
"To je asi niečo, ako keby ste s niekym strávili určitý počet rokov a potom sa s ním rozišli. Ja som sa síce nikdy nerozvádzala, ale mám pocit, akoby som to urobila. Je v tom ľútosť, avšak nie za tým, čo som v skutočnosti opustila. Pretože ja som sa nezmenila. Tí, čo sme odišli, sme zostali rovnakí. Ale tá strana dostala úplne iný obsah, väčšinovo (nehovorím úplne) sa vo svojom vnútri seba samej zmenila a ja už opúšťam niečo, s čím nemám nič spoločného, ani si to neprajem."
# Vidíte nejaké paralely medzi vývojom, ktorý prebiehal v ODS a ktorý v súčasnosti prebieha v ODA?
"Myslím si, že tých paralel, ak sú, nie je zase tak veľa. Snáď jedna všeobecná: sú to procesy, ktoré asi sú prirodzené, a vzhľadom na to, že sa pohybujeme v slobodnom prostredí relatívne veľmi krátky čas, je normálne, že sa tie strany rozdrobia, aby sa postupne zase spájali. A akokoľvek je ten vývoj teraz dramatický, myslím si, že je to prísľub do budúcnosti. To všetko, čo teraz prebieha, tie finančné škandály, prebieha v slobodnom prostredí a to je to najdôležitejšie. Pokiaľ nikto do toho nebude zasahovať, porušovať rozhodnutia Ústavného súdu, atď., je to otázka mesiacov, možno niekoľko málo rokov, kedy dospejeme k štandardnému politickému usporiadaniu. Niekedy je potrebné niečo rozbiť, aby sa mohlo postaviť niečo nové."
# Najvyšší súd nedávno vyhovel vašej sťažnosti pre porušenie zákona a vrátil na ďalšie vyšetrovanie prípad bývalých komunistických funkcionárov Jakeša a Lenárta, obvinených z vlastizrady.
"Išlo tam o procesnú chybu. Nebudem hodnotiť to, prečo sa tieto veci nediali rýchlejšie v predchádzajúcich rokoch, bola by to lacná kritika mojich predchodcov. Skutočnosť je taká, že som sa až ja dostala k najviditeľnejším prípadom Jakeš - Lenárt. Trvá to tak dlho, pretože je to záležitosťou interpretácie práva. Prevládajú dva prístupy, právny pozitivizmus, alebo tzv. prirodzenoprávne cítenie. U nás je veľa právnikov vychovávaných práve na tom právnom pozitivizme. Myslím, že tu malo byť ešte na začiatku 90. rokov vytvorené niečo, čomu môžeme hovoriť mravný tribunál. Títo dnes starí a často chorí ľudia nie sú však ochotní priznať ani svoju zodpovednosť. Keby však bolo aspoň pomenované, to a to bolo zlé, pre mravné zdravie spoločnosti by to bolo aspoň také cenné, ako tieto nekonečné súdne procesy."
# Predstavitelia organizácií pre ľudské práva vyslovujú nespokojnosť s veľmi nízkymi trestami, ktoré dostávajú páchatelia rasisticky motivovaných trestných činov, ako aj s neochotou kvalifikovať ich ako zločiny rasistické. Je na príčine legislatíva?
"Vôbec nie, záleží iba na jej aplikácii, odvahe a vôli. Myslím si však vo všeobecnosti, ak to tak môžem povedať, že naše súdy dávajú dosť nízke tresty, hoci trestný zákon umožňuje vyššiu sadzbu. Vývoj by mal spieť k jej sprísneniu."
# Na Slovensku je veľmi sledovaný prípad Michala Kováča ml., ktorý bol počas svojej cesty do Nemecka, keď sa chcel dobrovoľne vydať nemeckým úradom, zadržaný v ČR. Vy ste bez dlhých prieťahov súhlasili s jeho vydaním...
"Z hľadiska našich právnych predpisov tomu nič nebránilo. Dôležité bolo, že pán Kováč ml. sám súhlasil s vydaním. Iné rozhodnutie by nemalo význam."
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
