BRATISLAVA (SME - dam) - Ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová nepoprela výklad, podľa ktorého nevykonaním referenda vyšle Slovenská republika ďalší negatívny signál smerom k zahraničiu. V rozhovore pre denník SME na otázku, či pripúšťa, že sa tak stane, uviedla, že "treba zvážiť všetky okolnosti práve tohto aktu". Prezident SR Michal Kováč ako posledný krok pred skončením funkčného obdobia opätovne vyhlásil referendum o vstupe do NATO a o priamej voľbe prezidenta na 19. apríla. Referendum o tých istých otázkach sa malo konať v máji minulého roka, ministerstvo vnútra ho na pokyn ministra Gustáva Krajčiho zmarilo. Vyplynulo to z rozhodnutia Ústrednej komisie pre referendum, ktorá zároveň podala na ministra vnútra trestné oznámenie. G. Krajči prikázal distribuovať lístky s tromi namiesto so štyrmi referendovými otázkami bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Predstavitelia vlády SR minulý týždeň uviedli, že referendum sa konať nebude. Premiér V. Mečiar v piatok v pravidelnom rozhovore pre SRo spochybnil ústavnosť "prezidentovej deklarácie" o konaní referenda. Hovorca predsedu vlády J. Krošlák v rozhovore pre SME na otázku, či sa neobáva, že po nevykonaní referenda vyšleme negatívny signál do zahraničia, odpovedal: "Nie, neobávam sa. Ide o špekuláciu." Na našu ďalšiu otázku, čo považuje za špekuláciu, poznamenal, že prezident SR spojením otázok o vstupe do NATO s otázkou o priamej voľbe prezidenta porušil Ústavu SR. Podľa Krošláka o tom rozhodol Ústavný súd 21. mája 1997. Ústavný súd vtedy vydal nález, že Ústava SR nezakazuje, aby predmetom referenda bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. Po signáloch vládnej koalície, že referendum nebude, prijala Rada SDK rozhodnutie o zorganizovaní novej petičnej akcie za referendum o priamej voľbe prezidenta.

Autor: SME-dam