pretože takto nejako by sa dalo preložiť Tvoje meno. Začínam rozpačito, pretože doteraz som písal iba ľudským bytostiam (či už živým alebo zrodeným z ľudskej fantázie). Prístroju píšem prvý raz a aj to nie som si istý, či si Ty ten správny adresát. Pretože aj Teba zostrojili ľudské (japonské) ručičky. Čože, zostrojiť sa už dnes dá všetko na svete, a viem si predstaviť, že iba z kapacitných dôvodov sa zatiaľ nevyrobila kópia zemegule v mierke 1:1. Ale že niekomu vôbec zišlo na um vyrobiť vreckový prístrojček, ktorý má v sebe zabudované tie najprízemnejšie ľudské žiadosti a potreby: spať, jesť, hrať sa, milovať! Ja viem, mnohým sa nám to zdá perverzné a zvrátené. V čase, keď si ľudstvo masovo zľahostajnieva, keď sú si aj blízki ľudia na míle vzdialení, keď utekajú z domu nielen deti, ale už aj rodičia pre nedostatok lásky, keď celé generácie trpia citovou podvýživou, objaví sa neživá bakelitová škatuľa, ktorá komunikuje iba povelmi na displeji. Človek má pokušenie uveriť novodobým prorokom, ktorí hlásajú blízky koniec sveta. Dnes už zľudovené príslovie hovorí, že Japonci majú preto taký bohatý vnútorný život, lebo majú málo životného priestoru. Ty zminiaturizovaný strojček na lásku by si mohol byť toho potvrdením. Aj keď sa vo mne všetko proti Tvojej existencii búri, životná skúsenosť ma naučila neodsudzovať všetko šmahom ruky. Dali sa už počuť napríklad narkoterapeuti, že by si mohol (alebo mohlo?) slúžiť ako výborná pomôcka pre abstinujúcich narkomanov. Možno sa po čase uplatníš aj vo väzenskom systéme. A nečudoval by som sa, keby si sa do základnej výbavy branca na vojenčine dostal po čase aj Ty, samozrejme, v patričnom vojenskom dizajne. Japonci sa nám vždy zdali podozriví hromadením kontrastov a paradoxov. Úsmev samuraja a úsmev obsluhujúceho čašníka sa od seba priveľmi nelíšia. Ak mal niekde vzniknúť tento prístroj, muselo to byť Japonsko. Európan Rubik vymyslel otáčaciu kocku, japonskí géniovia stvorili Tamagotchi. V kníhkupectve špecializovanom na počítačovú literatúru som objavil príručku na to, aby bol váš Tamagotchi šťastný. Pretože som podobnú knižku napísal pre ľudí (Chcete byť šťastný? Opýtajte sa ma, ako na to...) malo by mi lichotiť, že sa objavila jej aplikácia pre stroje. Najlepšiu lekciu citu však dali v posledných dňoch svetu (a bolo to práve v Japonsku) českí hokejisti. To, ako sa držali pri trestnom strieľaní okolo pliec, aby vytvorili jedno telo a jedného ducha, je zasa slovanská, európska odpoveď na miesto citu v dnešnej komplikovanej dobe.