vladovládnu štátostranu. Východiskom z tejto, pre súčasnú vládnucu garnitúru "zapeklitej" situácie, je aféra, ktorá by aspoň na čas odpútala pozornosť občianskej verejnosti od štvorročného pôsobenia Vladovlády a tou je "vierohodná" správa o atentáte na "najvyššieho". Pochopiteľne, že oznamovateľom musí byť dôveryhodná osoba z bývalej ŠtB! Veď eštebákovi môže pomôcť len eštebák! Psychológia, ktorá má už svoje zastúpenie i na obrazovke VTV v úbohej reklame: "...a Slovákovi kto pomôže?! Slovák!!!" Atentát na premiéra! Všetko, všetko musí byť podriadené tejto záležitosti. Všetko je druhoradé. Aj keď hlavný (ne)hrdina tvrdí čosi iné: "Trikrát som bol v takej situácii (klame, vytvoril ju už po siedmy raz), a strach som nemal (prečo potom verí tomu, čo ešte nikto v tejto súvislosti nedokázal faktami?) ani raz. Pre mňa to znamená iba jednu z ďalších výstrah v rade iných (akých?). Ale práca a život musia ísť ďalej a starosť o bezpečnostné otázky je starosťou iných..." A práve o to ide! Iných! Iní, to sú hlavne SIS, ľudia typu Číž, ktorí sú za judášsky groš schopní zradiť svoje ideály (ak ich už nezradili dávno predtým), ktorí servilne, ako psi budú žrať z ruky Mečiarovi. Takíto ľudia nebudú váhať označiť za potenciálnych atentátnikov všetky opozičné strany a združenia a v mene "odhalenia atentátnikov" budú schopní akýchkoľvek činov, najmä ak majú dostatok skúseností s porušovaním zákona a zákonnosti v prospech súčasnej vládnucej garnitúry, respektíve z obdobia spred roku 1989. Najhoršie na celej veci je však tá skutočnosť, že samotný protagonista atentátov verí, zrejme už pod vplyvom autosugescie, že atentát je v nedohľadnej blízkosti a pod touto utkvelou predstavou - jej vplyvom - spácha v depresii samovraždu, aby tak za každých okolností dokázal, že nie je (ale on je!) psychotik. Alebo sa snaží simulovať duševnú chorobu, aby sa vyhol (po voľbách) trestnému stíhaniu?

Autor: JIŘÍ BUGNO, Košice