Ak sa dohoda so Saddámom Husajnom dá zobrať vážne, tak americké loďstvo splnilo podľa veliteľa jeho zoskupenia v Perzskom zálive kontraadmirála Charlesa Moora úlohu bez výstrelu. Vetu z najstaršieho diela o stratégii a taktike na svete staročínskeho majstra Sun Wua, že to je vrchol vojenského umenia, raz citoval aj Ronald Reagan. Západ tak vyhral studenú vojnu. Je dosť tých, ktorí to nepriznávajú dodnes. Napríklad podpredseda irackej vlády Tárik Azíz ihneď vyhlasoval, že nerozhodlo štrnganie americkými šabľami, ale dobrá vôľa generálneho tajomníka OSN. Ani slovom však nespomenul "najrozhodujúcejšiu" úlohu Ruska, prízvukovanú moskovským denníkom Nezavisimaja gazeta. Keby bola taká, v Bagdade by neboli pohrdli "veľmocenským" dohováraním z Moskvy. "Diplomatické riešenie" by bolo uzrelo svetlo sveta už dávno.
Ruský prezident Boris Jeľcin bol vecný, keď úlohu, ktorú v kríze prevzalo Rusko, ocenil skromnejšie ako "významnú". Naše ministerstvo zahraničných vecí sa o úlohe Ruska ani nezmienilo a zhodnotilo iba "vysoko zásadný postoj" Kofiho Annana. Nezavisimaja gazeta však urobila generálnemu tajomníkovi OSN zlú službu, keď ho zdegradovala iba na doručovateľa návrhov "totožných s ruskými". Prečo ich teda Saddám Husajn neprijal počas dlhých týždňov diplomatického úsilia práve od Moskvy? Dal bezočivo najavo, že ani na Strednom východe nepovažuje úlohu Ruska za "najrozhodujúcejšiu". V Moskve tak majú málo príčin byť uznanliví za pristúpenie Saddáma Husajna na mierové riešenie s Kofim Annanom. Rovnako prezident Boris Jeľcin nemá dôvod tešiť sa, že bagdadský vodca dal "definitívne slovo". Dal ho už neraz. Či je teraz naozaj konečné, to sa ukáže, až keď sa ďalšia dohoda z mnohých s ním bude dať zobrať skutočne vážne.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)