ť sprevádza. V Zugdidi sa doteraz akreditovalo viac ako 80 miestnych i zahraničných novinárov, desiatky ďalších tu pôsobia bez akreditácie. Zo Zugdidi tak vysiela okolo desať gruzínskych tlačových agentúr a päť televíznych staníc. Na mieste im konkurujú prakticky všetky veľké svetové agentúry a skupiny českých a švédskych novinárov. Všetci medzi sebou zvádzajú neľútostný boj o informácie a predovšetkým o prístup do domu v dedine Džichaškari, kde asi dvadsať dobre vyzbrojených únoscov zadržuje rukojemníkov.
Pre väčšinu zahraničných novinárov je prekonanie asi siedmich kontrolných stanovíšť na dvadsaťkilometrovom úseku zo Zugdidi do Džichaškari mnohohodinovým martýriom, ktoré vo finále pri poslednom policajnom stanovišti takmer pravidelne vedie k neúspechu. Predovšetkým gruzínski novinári tvrdia, že v zugdidskom okrese sa spáchali prakticky dva únosy. "Členovia misie OSN sedia s únoscami v Džichaškari a novinári, obkľúčení policajnými oddielmi, sú zadržovaní v Zugdidi," hovorí Gigi, spravodajca súkromnej televízie Iberia. Komentuje tak skutočnosť, že policajti kontrolujú všetky cesty vedúce zo Zugdidi do Džichaškari a autá s novinármi nekompromisne vracajú naspäť. Desiatky gruzínskych novinárov však denne využívajú diery v obkľúčení a po niekoľkohodinovom pochode cez husto zalesnené kopce prenikajú do domu s únoscami v Džichaškari. Iní volia pohodlnejší spôsob - využívajú pravidelnú autobusovú linku medzi Zugdidi a Džichaškari, takmer dve hodiny sa tlačia v autobuse preplnenom dedinčanmi, trmácajú sa po rozbitých horských cestách a pri kontrolných stanovišťach sa pokúšajú uniknúť zrakom policajtov. Často pomerne úspešný spôsob zlyháva vo chvíli, keď hliadky nariadia všetkým cestujúcim, aby vystúpili.
