- 1255 rasovo alebo ideologicky motivovaných trestných činov,
- z toho 830 násilných,
- 20 prípadov sa skončilo smrťou,
- z viac ako 5000 páchateľov od roku 1990 odsúdili iba 504, čo je 10 percent,
- v ČR pôsobí 12 českých neonacistických alebo rasistických organizácií, z toho dve medzinárodné, a niekoľko militantných hudobných skupín ako napr. "Légia nenávisti",
- vychádza 20 časopisov s rasistickým obsahom, ktoré nie sú registrované. (Napr. "Ázijský boj", ktorý ostro napáda židov a černochov). Proti ich vydavateľom sa doteraz súdne zakročilo iba v jednom prípade.
Smrť mladej Rómky zo severočeského Vrchlabí, ktorá sa po brutálnom útoku troch skínov utopila v rozvodnenom Labe, je po novembrovom zavraždení sudánskeho študenta a podpaľačskom útoku na rómsku rodinu v Krnove ďalším mementom, naznačujúcim, že problémom rasizmu sa musí zaoberať celá česká verejnosť. Aj keď sa mu venuje maximálna pozornosť zo strany médií, mimovládnych organizácií, polície a niektorých popredných politikov, fakty sú neúprosné: Od roku 1990 sa stalo sa v Českej republike 1255 rasovo alebo ideologicky motivovaných trestných činov. Už v máji 1995 žiadali českí politici na čele s prezidentom Václavom Havlom dôsledné vyšetrenie a tvrdší postih rasisticky motivovaných trestných činov. Masové demonštrácie sa v ČR uskutočnili aj po zavraždení sudánskeho študenta, politici sa vo svojich prejavoch, odsudzujúcich rasizmus, doslova predháňali. Známym sa stal predovšetkým populistický výrok predsedu ČSSD Miloša Zemana, ktorý žiadal postaviť hnutie skinheads mimo zákona. Podľa Michala Horáka, riaditeľa Hnutia občianskej solidarity a tolerancie (HOST), je príkladom toho, že sa českí politici problémom podrobne nezaoberali, aj fakt, že na novembrovej demonštrácii pred pražskou VŠE, na ktorej mnohí rasizmus vo svojich príspevkoch odsúdili, nebolo umožnené vystúpiť predstaviteľovi Rómov. Podľa Stanislava Penca z Dokumentačného centra pre ľudské práva je síce dôležité, že ľudia pochopili, že sa problém rasizmu týka všetkých, je však potrebné si uvedomiť dva komponenty: Ten prvý sa týka celej spoločnosti, postoja ľudí, čo znamená, že musia byť odbúrané predsudky. Na druhej strane je dôležité, aby bol ten, kto spácha rasistický trestný čin, okamžite odsúdený: "Na každom priestupku či zločine sa totiž podieľajú v priemere asi piati, z asi päťtisíc páchateľov je však odsúdených iba desať percent ľudí." Michal Horák a Stanislav Penc sa však zhodujú v tom, že problém nie je v zákonoch, ale v tom, ako sa napĺňajú. Za všetky prípady uveďme aspoň prípad dvoch rómskych detí, ktorým sa skíni vo vlaku vyhrážali, že ich vyhodia z okna, lebo sú čierni. Sudca však rozhodol, že nemôže ísť o rasistický čin, keď sú rómski postihnutí predsa rovnakej rasy, ako aj páchatelia - indoeurópskej.
Dokumentačné centrum pre ľudské práva monitoruje však aj situáciu na Slovensku, ktorá je podľa Penca kritická. To, že sú nahrávky neofašistickej skupiny nahrávané v Slovenskom rozhlase a nikoho to nezaujíma, je len jeden z varovných signálov: "U vás je problém rasizmu oveľa závažnejší ako v Čechách, pretože ho obhajujú aj predstavitelia vládnych strán. Problém je však aj v spoločnosti, ktorá sa k tomu stavia apaticky. Z našich vrcholných politikov si napr. nikto nedovolí povedať, že chce ustanoviť jeden národný jazyk - a to v čase, keď sa majú odstraňovať bariéry medzi ľuďmi. V okamihu, keď toto vytvárajú vrcholní politici, je to nábeh na fašistický štát. To je prípad Slovenska."
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
