V stredu 18. februára 1998 večer konali sa v okolí bratislavského Divadla STOKA na Pribinovej ulici číslo jeden veľké manévre Slovenskej informačnej služby. Dôvodom bol zrejme diskusný večer denníka SME v spolupráci s Divadlom STOKA Zasurmili surmity s exministrom vnútra LADISLAVOM PITTNEROM a bývalým šéfom rozviedky SIS IGOROM CIBULOM a moderátormi MILANOM ŽITNÝM a PETROM TÓTHOM. Príslušníci SIS nemonitorovali iba priebeh diskusného stretnutia priamo v divadle, ale okrem hlavných protagonistov večera aj niektoré ďalšie osoby, ktoré v tento večer divadlo STOKA navštívili. Viaceré zo sledovaných osôb zaregistrovali veľkolepú akciu SIS a keď v nasledujúcich dňoch rozoberali význam takéhoto mohutného nasadenia ľudí i techniky SIS, nevychádzali z údivu, prečo naša tajná služba tak rozšafne mrhá peniazmi na sledovanie verejného podujatia, na ktorom sotva môže dôjsť k naplneniu skutočností, týkajúcich sa pôsobnosti SIS, ako ju vymedzuje Zákon Národnej rady SR číslo 46 o Slovenskej informačnej službe. Akcia SIS pri príležitosti diskusného večera v bratislavskom Divadle STOKA iba potvrdila pochybnosti mnohých občanov, či sa peniaze tak štedro vynakladané zo štátneho rozpočtu nemrhajú zbytočne.

ŽITNÝ: Vážené dámy, vážení páni, aj vy, ktorí ste tu zo služobných dôvodov, vitajte v STOKE. Oblasť, o ktorej budeme diskutovať s hosťami, je atraktívna. Špióni, prevraty, atentáty a únosy, o tom dnes večer nebude reč. Skôr o zmysle a potrebe spravodajských služieb v demokracii a na Slovensku, ako to je v názve diskusnej témy. Otázka obom hosťom. Aký bol váš prvý kontakt so spravodajskými službami?

PITTNER: "Nie najpríjemnejší. Bol som vtedy študent prvého ročníka gymnázia v Malackách v roku 1951. Spolu s otcom a s dvadsiatimi ďalšími ľuďmi sme boli zatvorení a odsúdení pre tzv. protištátnu činnosť a špionáž. Tento zákrok sprevádzala primitívnosť a brutalita členov ŠtB. Boli sme bití i mučení, vynucovalo sa od nás priznanie k veciam, ktoré sa nikdy nestali. Rehabilitovaní sme boli až roku 1991. Spravodajské služby sa často démonizujú, pripisuje sa im príliš veľký význam. Ale ani také veľké organizácie, ako bolo Gestapo alebo Abwehr, NKVD, KGB či ŠtB, nedokázali udržať režimy, ktoré ich splodili. Preto spravodajské služby netreba vidieť mysteriózne. Pritom sa však v každej krajine inak pozerá na spravodajskú službu. Pre Nemcov je táto služba službou pánov. Spravodajskú službu by mali robiť ľudia hlboko eticky založení, morálni a pritom verní svojmu demokratickému poslaniu. V anglosaských krajinách byť agentom znamená požívať nesmiernu úctu verejnosti. Ale u nás a v Čechách od čias Švejka, od čias Haškovho Brettschneidera prevažujú iné kritériá. To často dehonestuje i ľudí, ktorí aj v súčasnosti sú v tajných službách vystavovaní riziku života napriek tomu, že pracujú pre dobro spoločnosti."

CIBULA: "Prv, než sa pokúsim o jednu z verzií svojho životopisu (smiech), podotýkam, že, žiaľ, na Slovensku to nie sú iba spravodajskí dôstojníci, ktorí ponúkajú verejnosti rôzne verzie svojho životopisu. Keď sme s kolegami z britskej rozviedky MI - 6 diskutovali na tému, ako si získavajú spolupracovníkov, počudovali sa, pretože u nich to nie je problém. Každý Brit považuje spoluprácu za najväčšiu vlasteneckú poctu. Predstavte si, ako by na tom bola SIS, keby bola v takejto pozícii. A čo sa týka môjho prvého kontaktu so spravodajskými službami, v roku 1968 ma oslovili dôstojníci Prvej správy Ministerstva vnútra ČSSR ako prívrženca Dubčekovej politiky, aby som pracoval pre nich ako spravodajský dôstojník. Pretože som bol odporcom sovietskej okupácie, k 1. 1. 1971 ma odtiaľ vyhodili. Do služieb som sa vrátil po dvadsaťročnom odstavení na vedľajšiu koľaj verejného života po roku 1989. Organizoval som spravodajskú činnosť proti vtedajšiemu ZSSR a neskôr proti niektorým nástupníckym štátom."

TÓTH: Pán Pittner, keď ste prvýkrát boli ministrom vnútra SR, vaším námestníkom bol pán, ktorý je v súčasnosti námestníkom riaditeľa SIS I. Lexu. Ako sa vám spolupracovalo s pánom, ktorého rukopis je známy občanom tohto štátu z mnohých spravodajských hier?

PITTNER: "Pokiaľ ide o môjho niekdajšieho námestníka pána Svěchotu i pána Čima, ak sa naň pamätáte, boli prvými, ktorí roku 1990 utekali na centrálu VPN ako uvoľnení zo ŠtB v minulom režime a obaja žiadali o rehabilitáciu. VPN ich tolerovala. Tak sa stal pán Svěchota hneď po novembri `89 šéfom 12. správy Ministerstva vnútra SR, neskôr premenovanej na Úrad na ochranu ústavy a demokracie, kde som ho striedal, keď odišiel za námestníka ministra vnútra Andráša. Keď som sa stal ministrom vnútra, zarazil som medializáciu rôznych anonymov o bombách v školách a nemocniciach, ktorú pán Svěchota na televíznych obrazovkách praktizoval. Zakázal som zverejňovať takéto telefonáty a s ministrom školstva sme sa dohodli, že školské budovy potichu vysťahujeme v týchto prípadoch počas preverovania, ale žiaci si musia vyučovanie nahradiť v sobotu. Bolo po telefonátoch. O odborných kvalitách pána Svěchotu som nielen ja, ale ani mnohí ďalší spolupracovníci nemal veľkú mienku. Ba ani tí príslušníci ŠtB, ktorí ho poznali z päťdesiatych rokov. Preto bol za môjho pôsobenia odvolaný z funkcie."

TÓTH: Pán Cibula, v čase, keď ste s pánom Mitrom zakladali SIS, bol premiérom vlády SR V. Mečiar. Jeho názory na činnosť spravodajskej služby sú svojrázne. Aká bola medzi ním a vedením SIS komunikácia?

CIBULA: "Najprv azda pár slov o tom, čo predchádzalo tomu, že som sa ujal funkcie šéfa rozviedky SIS. Prvým kandidátom na riaditeľa SIS bol Ivan Lexa. Vzhľadom na niektoré závažné okolnosti, ktoré sa neskôr v správaní tohto muža potvrdili, prezident SR Michal Kováč ho odmietol vymenovať do tejto významnej funkcie. Po procese hľadania iného vhodného kandidáta sa ním napokon stal pán Vladimír Mitro, niekdajší vedúci úradu Ministerstva vnútra SR. Pán Mečiar ho poznal ešte z roku 1990, keď bol riaditeľom kancelárie ministra vnútra. Pán Mitro sa ukázal ako vhodný človek s morálnymi zásadami, ktorých sa rovnako ako ústavy i zákona vždy pridŕžal. On ma navrhol do čela rozviedky. Predseda vlády jeho návrh v apríli 1993 neakceptoval. Zrejme pre názorové odlišnosti medzi nami na politiku. Preto ma po troch mesiacoch riaditeľ Mitro vymenoval za svojho zástupcu a poveril ma riadením rozviedky. Nemal som dôveru predsedu vlády, čo som napokon ako dôvod uviedol i vo svojej žiadosti o zrušenie služobného pomeru v roku 1995. Ako šéf rozviedky som neprichádzal do styku s premiérom Mečiarom, pokiaľ išlo o spravodajské požiadavky. Aj preto, že rozviedka operuje v zahraničí a získava poznatky o jednotlivcoch, v mojom prípade v iných krajinách. Ako člen vedenia SIS som však bol informovaný o tom, že niektoré požiadavky premiéra prekračovali rámec, ktorý určoval SIS zákon. Takéto požiadavky riaditeľ Mitro nikdy neakceptoval a to bola jedna z príčin, prečo bol v apríli 1995 rovnako donútený odísť zo SIS. Podľa mojich skúseností je predseda vlády zaťažený na mýtus spravodajských služieb, a tak trochu podlieha fikcii, že SIS môže významnou mierou ovplyvňovať politické dianie a rozhodovanie na Slovensku. Spravodajská služba síce poskytuje politikom zúčastňujúcim sa na riadení štátu dôležité informácie pre ich rozhodovanie. Ale nie sú výlučné. Aj keď v niektorých prípadoch môže byť takáto informácia kľúčovou pri rozhodovaní ústavných činiteľov. Len v tomto rámci môže SIS ovplyvňovať dianie v spoločnosti, v politike i rozhodovanie vo vláde."

ŽITNÝ: Aká by mala byť kontrola tajných služieb v demokracii? Aký by mal byť rozsah ich činností? Len zber informácií a ich analýza, alebo aj vykonávanie zvláštnych operácií?

PITTNER: "Kontrola tajných služieb v jednotlivých krajinách vyplýva zo stavu demokracie v nich. Všetky spravodajské služby majú tendencie byť štátom v štáte. Dostávajú sa k nesmierne citlivým informáciám. A ak nie je dostatočným kontrolným spôsobom zabezpečené ich zneužitie, tak sa vystavujú riziku, že prekročia medze. Canarisa to napríklad počas druhej svetovej vojny v súboji so Sicherheitsdienstom stálo život. Doteraz napríklad nie je jasné, ako to bolo s atentátom na Heydricha, či pri ňom nebola spolupráca Canarisa s anglickou Inteligence Service. Až história ich odhalí. Ale v našej spoločnosti nie je náhodné, že SIS nie je pod kontrolou. Ak už aj v kontrolnom parlamentnom orgáne má svojho zástupcu po rokoch aj opozícia, jeho možnosti sú obmedzené štatútom orgánu, skúsenosťami, nepomerným zastúpením vládnej koalície. Čiže by nemohol tak či tak zabrániť zneužívaniu SIS v prospech HZDS. Preto sa pri mojej a Čarnogurského kandidatúre nezmyselne poukazovalo na naše údajné prepojenie s cudzími spravodajskými centrálami. Napriek tomu, že sme podali trestné oznámenie na premiéra Mečiara, vo veci sa nekoná. Podľa mňa je dôležité, aby sa kontrola tajných služieb robila nepriamymi prostriedkami. Cez hospodárenie s peniazmi. Preto opozícia poukazuje na nezmyselnosť prideľovania miliardových súm z rozpočtu na činnosť SIS. Je to neslýchané oproti tomu, koľko prostriedkov dostáva polícia, i voči tomu, koľko v prepočte dostávali niekdajšie federálne zložky tajných služieb. Tu by bola kontrola potrebná ako soľ. Spravodajským službám by nemala prináležať exekutívna právomoc. Majme na pamäti neblahé skúsenosti z fungovania ŠtB v minulosti. Vtedy sa príslušníkom Verejnej bezpečnosti pripisovali represie, hoci boli iba podradnými vykonávateľmi ,poručíčkov` ŠtB, ktorí s nimi neraz zametali. ŠtB mala svoju operatívu, vyšetrovateľov, ľudí, čo usmerňovali prokuratúru v tom, ako má byť vypracovaná obžaloba. Mali dosah na súdy, ktoré mali určené, ako majú súdiť, mali svoju zvláštnu kontrolu nad väzňami vo väzení, zakonšpirovaný vnútorný útvar so špeciálnou agentúrnou sieťou medzi väzňami a boli dokonca nad vami, aj keď vás prepustili z väzenia. Takúto službu ani Česko-Slovensko, ani SR po svojom vzniku nepotrebovala. Preto naša služba podľa zákona č. 46 má byť vyslovene službou na zber, triedenie, distribúciu a vyhodnocovanie informácií. Nemá mať čo výkonné zložky. Preto aj tie naše námietky, načo im treba také či onaké vyzbrojenie, vystrojenie. Americká FBI je niečo iné aj vzhľadom na svoju demokratickú tradíciu. Iné je to už vo Veľkej Británii. Myslím si, že spravodajské služby na Slovensku by výkonné zložky nemali mať. Spravodajská činnosť je vysoko profesionálna a tímová práca. Viac ako 90 percent informácií je dnes možné získavať z otvorených zdrojov a nie špiónskymi praktikami, ktoré vidíme nanajvýš vo filmoch. Technika zberu informácií je dnes taká vyspelá, že je prakticky nemožné skladovať a ukrývať strategicky významné informácie."

CIBULA: "Model tajných služieb na Slovensku nezodpovedá modelu tajných služieb demokratického štátu. Taký model, ako je u nás, kde v jednej organizácii existuje rozviedka a kontrarozviedka a kde sa informácie z oboch zložiek koncentrujú do rúk jednej osoby, riaditeľa SIS, sa vyskytuje už iba na Ukrajine a v Poľsku. Inde sú tieto dve zložky oddelené. A okrem parlamentnej kontroly tajnú službu kontroluje i vláda. V Nemecku to bol napríklad štátny tajomník, dnes minister spolkovej vlády, ktorý vykonáva nielen koordináciu oboch zložiek tajných služieb, ale i kontrolu s väčšími právomocami ako člen parlamentného orgánu. Podobne je to v Maďarsku, v ČR, kde ich má pod gesciou minister bez kresla. Vo veľkej Británii sú vo výbore zástupcovia jednotlivých rezortov. Prečo? Pretože, ak výstup spravodajských služieb ide k predsedovi vlády alebo ministrovi, tak im nezostáva nič iné, iba aby ministrovi pre koordináciu služieb verili, alebo neverili. Nemajú totiž žiadnu možnosť overiť si informáciu od určitého agenta. Preto si vytvárajú aspoň dvojitý kontrolný filter. Aj na Slovensku by mala teda osobitne pôsobiť rozviedka i kontrarozviedka."

TÓTH: Okrem SIS na Slovensku pôsobia ešte dve tajné služby. Vojenská kontrarozviedka pod názvom Vojenské obranné spravodajstvo a vojenská rozviedka pod názvom Vojenská spravodajská služba. Ich vrchným veliteľom je minister obrany SR. Aký by mal byť optimálny model budúcich tajných služieb na Slovensku? Pod ktorými inštitúciami by mali podľa vás pôsobiť, kto by mal mať zodpovednosť za činnosť všetkých zložiek?

PITTNER: "Obaja pracujeme na tejto problematike. Už za Moravčíkovej vlády v roku 1994 sme prijali zákon č. 249, kde sme zaviedli inštitúty policajného agenta, kontroly kontrabandu, ochrany svedka a ďalšie inštitúty súvisiace s kriminálnym spravodajstvom. Iróniou je, že Mečiarova vláda s týmto zákonom tri roky nič nerobila. Naopak, priniesla program Čisté ruky. Až tlakom premiéra Mečiara, ktorému kriminálne činy, vraždy na objednávku, únosy, výpalné už prerastali cez hlavu, sa koncom minulého roka ľady, chvalabohu, pohli aj v kriminálnom spravodajstve. Kriminálka v boji proti vysoko organizovanému zločinu potrebuje takéto inštitúty. Rovnako ako FBI. Bez tejto zložky je totiž nemožné prichytiť páchateľov organizovaného zločinu pri čine okrskárskymi metódami. Treba jednoducho do toho prostredia preniknúť. A na to musia byť špecialisti aj uspôsobení. Tak napríklad vyhnali Francúzi z parížskeho metra Apačov, ktorí terorizovali cestujúcu verejnosť. Vo Washingtone FBI založil fiktívnu firmu na vykupovanie áut od gangov. Keď mali dostatok informácií, tak skupiny autičkárov zlikvidovali. Rovnako sa išlo po páchateľoch bankových prepadov. Ak sa v USA stane bombový atentát ako napríklad počas olympiády v Atlante, všimnite si, vždy sa i vyšetrí. Lebo inštitút policajného agenta majú do detailov prepracovaný. Pri podpisovaní zmluvy s ministrom vnútra Ruskej federácie sme sa dohodli na spolupráci pri likvidácii gangov zameraných na krádeže a rabovanie kamiónov. Zhodli sme sa, že tam treba mať jednoducho styčných dôstojníkov, svoju agentúru a pracovať. Aby sme spoznali, či naši dopravcovia nefingujú niekedy takéto útoky pre poistné. Spravodajské služby by mali byť malé, životaschopné útvary, ale bez výkonných právomocí, ktoré, ako sa ukazuje, SIS-ka má."

A na záver ešte štyri otázky z publika.

1. Ako sa mohlo stať, že boli páni Svěchota a Čimo rehabilitovaní? Bola to naivnosť, alebo títo ľudia na niekoho niečo mali? Keď áno, zaujímalo by ma, čo mali a na koho. (Smiech.)

2. Má istý pán s krycím menom Doktor tajné poverenie KGB, aby Slovensko zaviedol do novodobého náručia Ruska?

3. Čo chystá podľa vašich informácií SIS pred voľbami? (Smiech.)

PITTNER: "Podľa rozhodnutia ponovembrovej federálnej vlády mali všetci príslušníci ŠtB prechádzať občianskymi previerkami aktivistov Občianskeho fóra či VPN. Záležalo na ich úrovni a odvahe. Tak sa stalo, že nimi prešli Svěchota i Čimo. Žiaľ, to, prečo museli odísť z ŠtB, je predmetom služobného tajomstva.

Pokiaľ ide o pána s krycím menom Doktor, neverím, že by pracoval pre KGB. KGB bola ,zavedená` firma s profesionálnymi zvyklosťami. Ale pán Doktor nepovie iba to, čo nevie. (Smiech.)

To, čo vieme o aktivitách tajnej služby pred voľbami, o tom tu v STOKE predsa nebudeme hovoriť. (Smiech.) Ale predpokladám, že ich hlavným produktom budú dezinformácie."

CIBULA: "Niečo vieme, ale nepovieme. (Smiech.) Ale chcel by som vyvrátiť mýtus, ktorý sa šíri po Slovensku i v opozičnom tábore. Jeho súčasťou je glorifikovanie možností našej tajnej služby v politickom zápase medzi koalíciou a opozíciou. Netreba síce podceňovať aktivity tejto tajnej služby, ale netreba vnímať ich možnosti v absolútnom zmysle. Hlavne preto, že niektoré aktivity, ktoré robila mimo rámca zákona, sa skončili fiaskom. Preto by som im nepripisoval neprimeraný význam. Existujú však poznatky, že SIS získava kompromitujúce informácie o osobách blízkych opozícii. O ich lídroch a niektorých novinároch. Niektoré jej produkty sú medializované na stránkach denníka Slovenská republika a tiež na obrazovkách STV. Tým SIS pomáha vláde v predvolebnej konfrontácii s opozíciou. Hoci dezinformačné kampane nesúvisia s tajnou cestou premiéra a I. Lexu do Moskvy, súvisia aj s nadchádzajúcou volebnou kampaňou."

4. NEZNÁMY MUŽ, KTORÝ SA NEPREDSTAVIL: V jednom zahraničnom denníku, pán Cibula, som sa dočítal, že vaše meno sa spája s odchodom Michala Kováča ml. do Nemecka. Údajne tento pán prekročil slovensko-české hranice v uniforme colníka, pričom vraj celý prechod bol vami pripravovaný.

CIBULA: "Nečítal som to nemecké periodikum. Mohli by ste mi povedať, v ktorých nemeckých novinách to bolo?"

NEZNÁMY MUŽ: Môžem vám poslať kópiu toho článku.

CIBULA: "Kedy to bolo publikované?"

NEZNÁMY MUŽ: Dva dni je to.

CIBULA: "Je to zaujímavá informácia. Rád si ju prečítam, ak mi ju odfaxujete."

(Fax doteraz neprišiel.)

Dnes večer môžete v Stoke spovedať zástupcov Rádia Twist.

FOTO: Moderátor M. Žitný (prvý sprava) zašifrovanou správou podrobil I. Cibulu a L. Pittnera odbornému testu. Prizerá sa P. Tóth.

Autor: Spracoval JÚLIUS GEMBICKÝ, FOTO - VLADIMÍR HÁK