Po problémoch s platmi pre zamestnancov spoločnosti FINIŠ, a. s., sa konečne našlo aspoň čiastočné a pritom zaujímavé riešenie - niektorí zamestnanci prejdú pod novú spoločnosť FINIS, s. r. o. Podobnosť názvov oboch spoločností pritom naznačuje, žeby malo ísť o pôsobenie na rovnakom trhu - na trhu s textilom.

Podobné transformácie krachujúcich podnikov sa na Slovensku stali aj v minulosti a sprevádza ich spoločný znak - nová spoločnosť má podobný názov a rovnaký priestor pôsobnosti na trhu. Z niektorých obdobných prípadov to sú napríklad Topos, a. s. Tovarníky, ktorý vznikol v rámci problémov spoločnosti Topoľčianske strojárne, a. s. Tovarníky, Smrečina Holding, a. s., ktorá vznikla z časti drevospracujúceho podniku Smrečina, a. s. Banská Bystrica, a asi najvykričanejším prípadom je vznik spoločnosti VSS, s. r. o. Košice, ktorá vznikla prevodom niektorých aktív a takmer všetkých zamestnancov zadlženej spoločnosti VSS, a. s. Košice.

Bez ohľadu na skutočnosť, že takéto transformácie zrejme priniesli pozitívne výsledky pre manažmenty aj ostatných zamestnancov bývalých krachujúcich spoločností a pravdepodobne aj vyriešili nejasnosti okolo schopnosti udržať sa na trhu, kde pôvodné spoločnosti pôsobili, ostáva pri všetkých týchto transformáciách otvorená významná otázka: "Nakoľko boli korektné a v rámci pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže?"

Odpoveď na túto otázku je samozrejme individuálne závislá od konkrétneho prípadu transformácie, ale všetky tieto prípady jasne ukazujú, že slovenská legislatíva nedostatočne rieši významné zložky vlastníckych práv. Ak je niekto spoločníkom alebo veriteľom krachujúcej spoločnosti, hoci aj najmenším zo všetkých spoločníkov a veriteľov, je možné bez jeho súhlasu transformovať spoločnosť na inú? Nedochádza pritom k poškodeniu jeho práv na podiele na zisku alebo na podiele na likvidačnom zostatku ?

V prípade likvidácie alebo konkurzu by totiž mal speňažený majetok tvoriť základ na uspokojenie veriteľov a spoločníkov pri vysporadúvaní záväzkov spoločnosti. Každý z nich by bol v rovnocennej pozícii bez ohľadu na veľkosť pohľadávky či podielu. Avšak, v prípade transformácie dochádza k "odstráneniu" tých spoločníkov (a možno aj veriteľov), ktorí sa nemajú možnosť zúčastniť sa na tvorbe novej spoločnosti.

Ak by existovali pravidlá, ktoré by znemožňovali podobné znevýhodňovanie menších účastníkov súťaže, potom by s veľkou pravdepodobnosťou dochádzalo aj k rýchlejšiemu a spravodlivejšiemu rozhodovaniu o transformácii spoločnosti. Veľkí veritelia a spoločníci totiž v krachujúcej firme môžu stratiť viac, a tak nemôžu hľadať špeciálne riešenia v budúcnosti, ale musia ostatných presviedčať o potrebe rýchlych rozhodnutí teraz. Zákony by im totiž nemali umožňovať zarábať na krachujúcej spoločnosti.

Autor: XAVER GUBÁŠ P67 value, spol. s r.o., Bratislava