V stredoeurópskych krajinách na rozdiel od Slovenska pokračujú reformy postkomunistických ekonomík. Rumunsko plánuje zaviesť "súdržnú daň", ktorá má pokryť výdavky v súvislosti s reštrukturalizáciou. Na tento rok skrátilo Rumunsko rozpočtový deficit na 3,6 % HDP, jeho schváleniu však musí predchádzať okrem iného upresnenie očakávaných výnosov z privatizácie.
Skutočnosť, že príjmy z privatizácie netvoria na Slovensku výraznú položku rozpočtu, ba ako sa zdá, nestačia ani na pokrytie záväzkov FNM, sa môže zmeniť v prípade víťazstva SDK v približujúcich sa voľbách.
Podľa zverejnenej správy je zámerom SDK v oblasti privatizácie pripraviť koncepciu privatizácie finančného sektora, odvetvia energetiky a prirodzených monopolov. V oblasti energetiky sa bude SDK usilovať o reštrukturalizáciu a reorganizáciu odvetvia s cieľom vytvorenia konkurenčného prostredia a tým aj podmienok pre znižovanie cien.
Okrem privatizácie chce SDK umožniť aj vstup nových subjektov na slovenský trh, čo umožní vytvorenie efektívne fungujúceho trhového prostredia. V bankovom sektore predpokladá SDK pokračovanie procesu privatizácie, do ktorého by sa mal aktívnejšie zapojiť zahraničný kapitál. Pre banky to bude mať okrem finančného efektu v podobe zvýšenia základného imania aj prínos v oblasti dôveryhodnosti doma i vo svete a v oblasti manažérskeho know-how.
Pekným príkladom v oblasti vývoja prirodzených monopolov vo vyspelom svete sú telekomunikácie. Vysoká konkurencia v tomto odvetví viedla v Spojených štátoch k výraznému zníženiu poplatkov, obdobným smerom sa v súčasnosti uberá aj zvyšok sveta, keďže vo februári 1997 podpísalo 68 štátov WTO dohodu o liberalizácii telekomunikačných služieb, ktoré umožnia konkurenciu na 93 % svetového trhu. Dá sa očakávať že odstránenie mnoho rokov v odvetví vládnucich štátnych či súkromných monopolov bude mať za následok skvalitnenie a zlacnenie služieb. Nie je vylúčené, že Slovenské telekomunikácie nebudú čoskoro môcť pri ďalšom zvyšovaní cien argumentovať potrebou zdvihnúť ceny na svetovú úroveň. Ostáva iba dúfať, že rozhodujúci ľudia pochopia, že nie je dôležité to, či sú telekomunikácie v slovenských rukách, ale to, akú kvalitu služieb za akú cenu poskytujú.
Privatizácia finančných inštitúcií s pripustením zahraničného kapitálu by mohla byť v prípade korektnej privatizácie kľúčom k riešeniu súčasných problémov. Otázkou stále ostávajú perspektívy kapitálového trhu na Slovensku. Zaujímavým riešením by mohla byť jeho privatizácia zahraničným investorom, jednak však nie je známy prípad takéhoto postupu a jednak nie je isté, či by sa našiel záujemca. Asi nebude úplne nereálna predstava, podľa ktorej je kapitálový trh iba čerešničkou na torte trhovej ekonomiky. V tom prípade je základným predpokladom jeho oživenia vybudovanie, či skôr znovuvybudovanie základov trhovej ekonomiky.
O tom, že rozsiahla privatizácia je v prípade budovania trhovej ekonomiky na Slovensku nevyhnutná, svedčí okrem iného i výška zahraničného dlhu, ktorý na konci novembra minulého roku dosiahol 10,7 mld USD, čím podľa vyjadrenia NBS vysoko prekročil bezpečnú hranicu, stanovenú centrálnou bankou na 40 % HDP. Z druhej strany veľavravné sú problémy iného typického monopolu - Slovenských elektrární. Podľa predbežných výpočtov nedosiahne čistý zisk SE za uplynulý rok ani dve miliardy Sk, pričom k udržaniu plánovaného tempa investícií je potrebný ročný zisk aspoň šesť miliárd. V dôsledku toho sa podľa predstaviteľov SE radikálne znižujú vlastné zdroje SE na financovanie najmä investičných akcií a spoločnosť zápasí so zabezpečovaním prostriedkov na ich financovanie a splácanie.
Autor: Juraj Kováčik P67 value, spol. s r.o., Bratislava
