tím legislatívneho obdobia Folketingu (parlamentu). Oficiálne argumentuje premiér potrebou posilniť politickú stabilitu Dánska. Jeho sociálni demokrati majú spolu s koaličnou Liberálnou stranou Venstre len 70 zo 175 mandátov. Minuloročný úspech sociálnych demokratov v komunálnych voľbách i najnovšie výskumy verejnej mienky pritom nasvedčujú, že dobre načasované voľby by nemali nič pokaziť, práve naopak. Navyše má koalícia pre voličov pádne hospodárske argumenty: najnižšia miera nezamestnanosti za posledných desať rokov, prebytkový rozpočet, či mimoriadne nízke úroky, rast HDP okolo troch percent a trojpercentná inflácia.
Najhlavnejším dôvodom, prečo sa Rasmussen s voľbami ponáhľa, je však májové referendum o Amsterdamskej zmluve, ktoré by sa v prípade pôvodného termínu volieb v septembri stalo nežiaducou predvolebnou témou číslo jeden s nevyspytateľným výsledkom, ktoré si Dánsko nemôže dovoliť. Kým totiž v roku 1992 si Dáni prekvapujúcim odmietnutím Maastrichtskej zmluvy o EÚ (predchodkyňa Amsterdamskej zmluvy) vynútili akceptovanie zvláštnych dánskych požiadaviek, rovnaký výsledok v prípade Amsterdamskej zmluvy nie je istý. To napokon avizoval aj predseda Európske komisie Jacques Santer, ktorý varoval, že pri terajšom dánskom "nie" by členské krajiny EÚ zrejme nezvolili rovnaký ústretový prístup.
A výsledok májového referenda je skutočne neistý. Podľa prieskumov verejnej mienky by Amsterdamskú zmluvu podporilo 46 percent občanov, 31 by bolo proti a 23 percent Dánov nie je rozhodnutých. Komunálne voľby minulý rok v novembri pritom ukázali, že ucho dánskeho voliča je prístupné pre také euroskeptické témy ako príliv utečencov, či neuspokojivá imigračná politika vlády. Práve takouto kampaňou totiž získala dovtedy nekandidujúca Dánska ľudová strana 6,8 percenta na komunálnej úrovni. Navyše do 24. marca má Najvyšší súd vyniesť konečný rozsudok v žalobe 10 euroskeptikov. Minulý rok im dal súd za pravdu v tom, že Maastrichtská zmluva schválená Dánskom v referende tesne až na druhý pokus odporuje dánskej ústave, pretože porušuje zákony vymedzujúce štátnu suverenitu.
Vyhlásením predčasných volieb tak Rasmussen skrátil podľa neho "nekonečne dlhý predvolebný boj" na trojtýždňovú predvolebnú kampaň. Ak získa presvedčivé víťazstvo, získa argument pre predreferendovú kampaň, ak nie, bude vedieť, čomu musí čeliť. Už Francúzsko však minulý rok ukázalo, že dobre načasovať predčasné voľby je politickým umením.
