ou tej zo salaša, to je vzorka nápadov, o ktorých právnu ochranu požiadali slovenskí autori od rozdelenia československej federácie. "Každou prihláškou sme povinní sa zaoberať, ale zďaleka nie všetkým vyhovieme," hovorí vedúca úseku pre styk s verejnosťou Úradu priemyselného vlastníctva so sídlom v Banskej Bystrici Beata Puobišová. Okrem serióznych vynálezcov sa podľa nej často ozýva aj mnoho rôznych "fantastov, ktorí veria, že urobili dieru do sveta", ale aj obyčajných zlodejov cudzích myšlienok... Ako príklad skutočnej kvality projektu uvádza unikátne riešenú prevodovku pracovníka firmy Spinea z Prešova. Z opačného konca spomenie medziplanetárnu raketu na elektrický pohon istej staršej panej z okresu Levice. "Chcela 10 miliónov korún, kým vôbec prehovorí, a ponúkala známym za 10 dolárov autogram," pozastavuje sa nad sebavedomím "vynálezkyne". Občania Slovenska podávajú ročne asi 200 prihlášok vynálezov. V roku 1993, v čase vzniku úradu, obdržali patent iba dvaja žiadatelia. V roku 1995 ich už bolo 149. Podľa štatistík z posledných rokov pripadá za rok na 100 000 obyvateľov Slovenska asi 10,1 vynálezov a úžitkových vzorov. V ČR je to 17,8, v Maďarsku 14,3, v Poľsku 12,4 a v Slovinsku až 19. Čo je to však proti USA s 36, Rakúsku so 43, ba Japonsku s 270 zaregistrovanými originálnymi riešeniami na 100 000 "hláv"? "Vynálezcovstvo, žiaľ, nemá na Slovensku potrebné zázemie a celospoločenskú podporu," naznačuje B. Puobišová príčiny. Čísla v štatistikách ovplyvňuje platný patentový systém. "Na čo je na Slovensku jeden patent s 28 konštrukčnými prvkami, na to je v Japonsku 28 patentov," vysvetľuje. Riešiteľov podľa nej často odradí aj finančná náročnosť schvaľovacieho procesu - od podania prihlášky až po medzinárodnú registráciu na Európskom patentovom úrade v Mníchove musí záujemca obetovať až milión korún.