Smiech a radosť zaplavili včera predpoludním priestranstvo pod sochou českého národného patróna na pražskom Václavskom námestí. Školáci, decentne oblečené staršie dámy i páni, všetci zahalení štátnymi zástavami, nadšene oslavovali senzačné víťazstvo svojich hokejových reprezentantov nad slávnymi Kanaďanmi v semifinále zimných olympijských hier. Dlažbu zmáčali prúdy šampanského. Stovky blažených tvárí vytvorili skupinu, ktorá bez prestania objavovala nové heslá. "Hop, hop, hop, kdo neskáče, není Čech," hrmelo vlniacim sa davom. Ľudia si brali v zamestnaní dovolenku, na televíziu sa dívali aj na uliciach, školáci odchádzali z vyučovania. Kto nemal prístup k obrazovke, počúval rádio. Báječná atmosféra vládla v baroch i vo vysokoškolských internátoch. Námestia obchádzali trúbiace autá, kričiaci mladíci viseli z ich okien a ako o život mávali zástavami.Všetko pozorovali s odstupom a úsmevom policajti. Medzi tancujúcimi sa preplietali desiatky fotografov, s mikrofónmi pobiehali rozhlasoví a televízni reportéri. "Hymnu, hymnu," zaznelo odrazu a o niekoľko sekúnd sa už spievalo "Kde domov můj..." A zasa dojatie. Pocit hrdosti a spolupatričnosti. "Hašek na hrad!" opakovalo sa. Nielen zvonenie zväzkov kľúčov pripomínalo čistú a krásnu atmosféru novembra 1989. Naraz sa všetci mali radi, každý by sa druhému najradšej hodil okolo krku.

A to všetko len kvôli hokeju.

Autor: KAREL KNAP, Praha