Irak doteraz nerešpektoval rezolúcie OSN týkajúce sa inšpekcií objektov, ktoré sú pokladané za úkryty zbraní hromadného ničenia. Jednou z možností, po vyčerpaní diplomatického úsilia, ako vyriešiť napätie okolo Iraku, je vojenský zásah. Spýtali sme sa politikov, ako vnímajú takúto možnosť.

Eva ZELENAYOVÁ, HZDS: "Osobne ma desí takáto predstava, pretože by mohla byť iskričkou rozpútania väčšieho vojenského konfliktu vo svete. Nemám dobrý pocit z vývoja, ktorý sa ukazuje v Iraku."

Vladimír PALKO, KDH: "Režim S. Husajna v Iraku je bezcitným režimom, pre ktorý má ľudský život veľmi malú hodnotu. Takéto režimy najmä v súvislosti s technologickým pokrokom predstavujú pre okolitý svet nebezpečenstvo. Potvrdilo sa to už v roku 1990 napadnutím Kuvajtu. Vojenský zásah proti takémuto režimu by bol opodstatnený."

Milan KŇAŽKO, DU: "Všetci dávame prednosť diplomatickému riešeniu. Irak ako člen OSN sa musí v záujme bezpečnosti širokého okolia podriadiť legitímnym požiadavkám Bezpečnostnej rady OSN."

Miroslav ŠPEJL, SDSS: "Sociálni demokrati by uvítali mierovú cestu riešenia, avšak za predpokladu, že sa podarí zaručiť, že nedôjde k nejakej forme ohrozenia zo strany irackého diktátora. Zbrane hromadného ničenia musia byť pod medzinárodnou kontrolou a nemôžu sa nechať voľne v rukách diktátora typu Husajna. V tomto zmysle podporujeme politiku OSN a USA."

László GYUROVSZKY (MOS): "Ak doterajšie mierové riešenia neboli úspešné, tak podporíme tento krok."

František ŠEBEJ (DS): "Treba počkať na výsledky cesty K. Annana. Myslím si, že diplomatické prostriedky boli vyčerpané. Irak podľa všetkých indícií má a vyrába biologické zbrane. V jeho rukách sú hrozbou pre celý svet. Preto sa zrejme ukáže, že vojenský zásah proti Iraku je nevyhnutný."

Béla BUGÁR (MKDH): "Sme za diplomatickú cestu, ale ak sa to nedá ňou, treba siahnuť k tvrdším represiám, prípadne i k vojenskému zásahu."

Miklós DURAY (Spolužitie): "Rozhodnutie BR OSN treba zabezpečiť. Ak na to nie sú podmienky, treba ich vytvoriť. USA sa o to snažia."

Autor: sp, dos