Nekonečné štiepenie a preskupovanie talianskej politickej scény už dnes nikoho neprekvapí. Tie isté tváre a tie isté programy. To, čo sa mení, sú len názvy strán a stranícke symboly. Najnovšia skúsenosť len potvrdzuje doterajšiu prax: skupina poslancov dvoch malých kresťanských strán sa rozhodla opustiť ochranné krídla Silvia Berlusconiho a jeho koaličného Pólu slobody a pod novým názvom Demokratická únia pre republiku (UDR) sa pridala ku koaličnému stredo-ľavicovému Olivovníku premiéra Prodiho. Na niečo podobné je už Taliansko zvyknuté, ibaže táto zmena dokáže pravdepodobne dosť závažne ovplyvniť momentálne rozloženie moci v talianskom parlamente. Počet poslancov, ktorí sa hlásia k novému politickému subjektu, je zatiaľ 44, 29 v dolnej a zvyšok v hornej komore parlamentu. Tento počet stačí súčasnému kabinetu Romana Prodiho na to, aby si upevnil svoje pozície a nezávisel už ďalej od tichej podpory ortodoxnej Komunistickej obrody. Deje sa tak v čase, keď komunisti podmienili zotrvanie v tichej koalícii embargom na použitie talianskych základní počas prípadného útoku na Bagdad. Romano Prodi, ktorý pred dvoma rokmi prevzal úrad premiéra ako outsider, už dnes prekonal všetky časové rekordy (priemerná životnosť talianskych vlád je asi rok!) a súčasná situácia jeho pozície pravdepodobne ešte viac posilní. Ak však naznačí až príliš otvorene komunistom, že ich podporu už viac nepotrebuje, môže sa mu to riadne vypomstiť. Zakladateľom novovzniknutej politickej formácie je totiž bývalý kresťanský demokrat a doživotný senátor Francesco Cossiga, v minulosti dvojnásobný premiér a neskôr prezident republiky, ktorý má rozhodne omnoho vyššie ambície ako poslušne podporovať Prodiho vládu a len čas ukáže, či súčasné posilnenie koalície Olivovníka neprispeje v konečnom dôsledku k jeho vnútornej destabilizácii. Cossigovi sa totiž už podarilo prelanáriť od Berlusconiho do radov novovzniknutej UDR bývalých kresťanských demokratov Buttiglioneho, Formigoniho a Mastellu, jeho snahou je ale pritiahnuť aj pozostatky bývalých socialistov a liberálov, ktorí zostali po sérii korupčných škandálov roztrúsení po všetkých svetových stranách talianskeho parlamentu. Ten istý cieľ má však aj Strana demokratickej ľavice - najsilnejší článok Olivovníka - ktorá sa v záujme tejto stratégie rozhodla uplynulý týždeň rozísť s kosákom a kladivom. Marxistické symboly nahradí na kmeni tradičného duba socialistický červený karafiát. Logicky sa ponúka otázka, či nebude súčasný koaličný dvor ľavého stredu pre dvoch silných kohútov až príliš tesný. V každom prípade im pri riešení prípadných koaličných konfliktov nahráva súčasná bezmocnosť milánskeho televízneho magnáta Silvia Berusconiho, za ktorým prakticky popri jeho Forza Italia stojí už len pravicová Národná aliancia a zvyšok kresťanských demokratov vedených Pierom Ferdinandom Casinim.