- sústavný ekonomický rast,
podpora zahraničných investícií
- nový daňový zákon
- zmeny v návrhu rozpočtu na rok
1998 (s ohľadom na ázijskú
ekonomickú krízu)
- možná zmena v zložení vlády
- reforma armády je objektívnou
nevyhnutnosťou
- musíme zaistiť efektivitu štátnej
správy, jej činnosť musí byť
priezračná pre verejnosť
- ratifikácia START-2 je nalieha-
vou úlohou
- použitie sily v Iraku je krajným
prostriedkom
- hlavná úloha zahraničnej politi-
ky: tvrdé presadzovanie
národných záujmov, upevnenie
modelu mnohopolárneho sveta
- Čečensko - je potrebný čas
a trpezlivosť
"Zostali sme stáť uprostred mosta, inflačná minulosť je za nami, nepodarilo sa nám však dospieť k investičnej budúcnosti." Slová, ktoré včera vyriekol ruský prezident vo svojom výročnom vystúpení pred oboma komorami parlamentu, síce verne charakterizujú situáciu v ruskej ekonomike, ale mnohí pozorovatelia si neodpustili pripomienku, že Boris Jeľcin neprekročil medze všeobecných fráz a rok po roku sa opakuje.
Britský Economist už skôr spochybnil Jeľcinovo vyhlásenie o dosiahnutí dvoj- až štvorpercentného ekonomického rastu v tomto roku. Jeľcinovo tvrdenie doplnil predpokladom ruskej centrálnej banky, ktorá označila za úspech nulový až jednopercentný rast. Ministerstvo financií zase hovorilo o jednom až dvoch desatinách percenta, a premiér Černomyrdin pokladá za cieľ viac ako dve percentá. V roku 1997 predstavoval nárast ruskej ekonomiky len 0,4 percenta, a pritom sa hovorilo o pozitívnom zlome. Vláda si napriek sľubom dosiaľ nevyrovnala dlhy voči štátnym podnikom. Jedným z dôsledkov diery v štátnom vrecku je aj bieda ruskej armády, a trvalá neschopnosť armádu reformovať pomáha Jeľcinovým kritikom z radov vysokých dôstojníkov, ktorí sa pripravujú na politickú dráhu. Vláda tiež nebola schopná zabezpečiť tok príjmov do štátnej pokladnice, čo spôsobilo pozastavenie podpory zo strany Medzinárodného menového fondu. Michel Camdessus je zhodou okolností práve v týchto dňoch v Moskve a rokuje o údajne posledných (podľa Jeľcina) deviatich miliardách dolárov, ktoré MMF Rusku poskytne. Tvrdý daňový zákon zabrzdil rozvoj malého a stredného podnikania v Rusku, a zvlášť odradil zahraničných investorov.
Jeľcin sa opäť raz obrátil k už známej hrozbe - ak nepôjdu reformy podľa jeho predstáv, vymenuje novú vládu. Pritom práve pred rokom prezident odštartoval "novú éru", keď pribral do vlády viacerých aktívnych ekonómov-reformátorov. Ruskí poslanci však už tri razy zamietli návrh rozpočtu a je pravdepodobné - i podľa vlažného ohlasu parlamentu a kritickej reakcie opozície po prejave - že ani nová verzia návrhu, ktorú dnes čaká čítanie v Štátnej dume, neprejde. Minister financií Michail Zadornov včera nevylúčil, že v takomto prípade Jeľcin presadí rozpočet za pomoci veta. Štvorpercentný hospodársky rast však ťažko zaistí veto. I preto pripomína Jeľcinov prejav skôr rečnícke cvičenie chorľavého prezidenta, ktorému sa pomaly končí jeho druhé (a snáď posledné) volebné obdobie.
Najdôležitejšie je, že Jeľcin sa opäť objavil na verejnosti. Tak to vidí aj Lars Bergström, výkonný riaditeľ brokerskej firmy Alfred Berg v Moskve, ktorý spravodajcovi agentúry Reuters povedal: "Súdiac podľa toho, ako vyzeral a ako hovoril, by som naňho ako na tenisového hráča svoje peniaze nestavil."
