Napätie okolo Iraku vrcholí - nadnes bol dokonca predpovedaný raketovo-bombový útok na Irak zo strany USA a akcia pod kódovým označením Hrom v púšti sa mala začať telefonátom Billa Clintona po tzv. horúcej linke Borisovi Jeľcinovi s oznámením, že príkaz na bombardovanie Iraku už bol vydaný. Podobne to bolo aj v roku 1991, keď prezident George Bush informoval vtedajšieho prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova o nadchádzajúcom útoku na iracké ciele. Hoci útok je "na spadnutie", žiadna zo strán zatiaľ neprepadá panike a mnohí dúfajú v diplomatické riešenie krízy. Aj pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne vyhlásil, že napriek prebiehajúcim vojenským prípravám USA na útok v Perzskom zálive je mierové riešenie krízovej situácie stále možné.
To si však nemyslí napríklad nemecký minister zahraničných vecí Klaus Kinkel, ktorý vyjadril podporu prípadnému útoku na Irak a dodal, že "jedného diktátora sme zastavili neskoro - tohto musíme zastaviť včas," so zjavnou narážkou na nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Zdá sa, že súčasná situácia v Iraku sa nemôže skončiť inak ako ozbrojeným konfliktom. Podľa anglického denníka The Independent sú medzi vojenskými dôstojníkmi značné pochybnosti o zmysle leteckého útoku proti Iraku, hlavne ak sa berie do úvahy pravdepodobnosť, že si vyžiada početné obete z radov civilného obyvateľstva. Straty na životoch by skutočne mohli byť tentoraz ešte oveľa vyššie ako vo vojne v oblasti Perzského zálivu z roku 1991 (počas 42 dní tam zahynulo viac ako 145 000 ľudí). Hlavným cieľom útoku, aj keď sa o tom otvorene nehovorí, je de facto zabiť Saddáma Husajna, no ako dodáva The Guardian, najväčším problémom by však bolo Saddáma lokalizovať, pretože je o ňom všeobecne známe, že z bezpečnostných dôvodov nikdy nespí na tom istom mieste dve noci za sebou.
Koniec koncov, minulé skúsenosti ukázali, že s Husajnom to podobrotky nejde. Hrozby sú nevyhnutné a zdá sa, že bez nich to nejde, veď "diplomacia podoprená hrozbami" ho už prakticky prinútila k niektorým opatreniam. To však nestačí a hrozba ozbrojeného konfliktu je stále viac než aktuálna.
Zmenu, aspoň dočasné ochladenie súčasnej horúcej situácie, by mohol priniesť generálny tajomník OSN Kofi Annan. Misia K. Annana je barličkou, o ktorú sa možno oprieť, avšak jeho úloha jazýčka na váhach nie je pre krajiny snažiace sa o mierové riešenie nijako lichotivá. Napriek tomu všetkému diplomatické úsilie o vyriešenie krízy pomaly ustáva a vyslanci snažiaci sa o mierové urovnanie začínajú oblasť Perzského zálivu opúšťať a bez výrazného úspechu sa vracajú domov. Okrem zajtrajšej návštevy K. Annana v Bagdade sa žiadne výraznejšie diplomatické misie v blízkom čase už neočakávajú. Zato však pokračujú prípravy na vojenský útok a čas pre diplomaciu sa nebezpečne kráti.
Autor: MILAN BUNO
