Nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek konca, popri peknom úspechu našich biatlonistiek na 7,5 km v Nozawa Onsen mali aj nehoráznu smolu. Iste, o štvrtom mieste sa hovorí, že je spolu s druhým tým najhorším umiestnením. To sa stalo Soni Mihokovej. Ale Martina Schwarzbacherová skončila na 7. mieste, teda tesne za olympijským bodom, za opakovaním svojho úspechu zo ZOH 1994 v Lillehammeri na 15 km a do tretice Anka Murínová skončila na 9. mieste, pričom slovenský olympijský rozpočet ráta iba s prémiami do ôsmej priečky... Po výbuchu hokejistov, sme už-už tŕpli, že zle dopadnú aj biatlonistky. Deň pred pretekmi, keď sme predsedu biatlonového zväzu Benjamína Leitnera z BK klubu Osrblie, odkiaľ sú všetky pretekárky s výnimkou Schwarzbacherovej, naťahovali, kedy konečne niečo získajú. "Ideme teraz na pozvanie na návštevu do Českého olympijského domu. Čechom sa zatiaľ darí, pokúsime sa im ukradnúť kus športového šťastia a preniesť ho na nás." Stalo sa, a to hneď na druhý deň. Šéf misie Anton Ihring bol v prítomnosti predsedu SZTK Baltazára Dubeňa, predsedu Združenia technických a športových činností, pod ktoré patrí biatlon, Ferdinanda Haladu vo vytržení. Prednosť dostal Halada, už má športovkyňu, ktorou sa môže pýšiť na konci roka. Potom sa nechal počuť Ihring, že dnes bol slovenský deň a zdupľoval to vyšším tromfom, v Nagane sa začalo Slovenské národné povstanie. Biatlonistky majú ozaj nádej, ak by sa zrátali včerajšie výsledky do štafety, bolo by z toho striebro. Ale každý deň je iný. "Je to príjemný pocit," hovorí člen MOV Vladimír Černušák, "ak z niektorej krajiny niekto získa úspech, dostane sa mu uznania na spoločných stretnutiach vedenia MOV. Dnes mi už gratulovali dva razy, aj za 26. miesto mladučkého skokana Mesíka ma potľapkávali po pleciach." Ale na druhej strane to nezmazalo stav napätia v našej biatlonistickej výprave. Na otázku, či úspech niečo zmení, odpovedala Murínová, že nie, ale "to nechajte tak, v štafete každá na všetko zabudne a pôjde sa za spoločným cieľom. Vnútorné problémy hodíme za hlavu, každá bude bežať za svoje a pre ostatné, pre Slovensko." Soni Mihokovej iste v mysli bežal sľub priateľovi Vojtechovi Bachledovi, ktorý mal za ňou prísť v prípade, že získa medailu. Nestalo sa, ale Vojtovi iste radosť urobila. "Viem, že som nemala na medailu, v kútiku duše som myslela na 6. miesto, ale bola som si istá, že som v desiatke," povedala v cieli Martina Schwarzbacherová. "Je to aj tak odmena za robotu, ktoré som v sezóne odviedla a čo sme spolu s trénerom Milanom Gašperčíkom dokázali. A je to aj dar ľudom, ktorí mi držia palce. Po pätnástke som bola strašne sklamaná, ale pomyslela som si, že mám iba 24 rokov a ešte bude nejaká olympiáda." Na margo trate: "Je veľmi klzká, veľmi ľahko sa dá na nej spadnúť, stratiť, ale aj získať. A pokiaľ ide o náladu, bola to parádička, veľmi som si verila." Ale iba sama sebe. "Pohoda v tomto družstve ale nikdy nebude, stále sa tu na niekoho útočí, nebude pokoj, kým sa to nezmení. Ja so svojím trénerom sa snažím oddeliť od kolektívu." Na servis a lyže nedala dopustiť. "Minule pri pätnástke sme nepremazali, ale vybrali sme nesprávne lyže." Aj teraz sa vraj nejako čudne rozbehla, ale potom sa už iba zlepšovala. "Netrafila som na piatej rane ležmo. Chcela som ju trochu podržať, ale potom to nevyšlo." Výsledok venuje trénerovi M. Gašperčíkovi. "Ale aj reprezentačnénu J. Sanitrovi, aby si nemyslel, že je tu len Mihoková, ktorá vie behať. Orientuje sa iba na jednu osobu, mňa podozrieva zo všeličoho. Nech sa potom stane osobným trénerom jednej pretekárky." A na margo umiestnenia najtrefnejšie povedala v závere: "Doma som povedala, že chcem byť do 10. miesta, ak by to bolo šieste, myslela som, to je super. A aj by to vyšlo, keby som bola trpezlivejšia pri streľbe." Soňa Mihoková na záver v sebe nezaprela vtipkárku: "Strašne som si chcela odniesť z Nagana jedno umiestnenie do 10. priečky. Ja by som sa asi ani domov nevrátila, asi by som tu zostala a našla si nejakého Japonca, ak by ma chcel. Ránom som mala strach z počasia, dolu bolo nanič, ale čím sme išli vyššie, tak sa zlepšovalo. Musím sa poďakovať trénerovi Sanitrovi aj Fusekovi, Čillík vybral správnu 'mázu'. S mojimi lyžami sa doslova hrali. Ja som mala dobrú streľbu a povedala som si buď dnes, alebo koniec. Ráno som si myslela, že je to všetko nafigu, a teraz som spokojná," dodala.
Autor: JÁN MIKULA, Nozawa Onsen
