Pretože zahraničný kapitál nemal o vstup na náš trh veľký záujem a v SR ešte nie je dostatok domácich investorov, musia si podniky, ale aj štát na investovanie požičať. Úrokové marže v slovenských bankách sú však stále veľmi vysoké. To znamená, že získavanie zdrojov na domácom finančnom trhu je príliž drahé a podniky sa obracajú do zahraničia. "Investície, ktoré sa realizovali v posledných dvoch rokoch, sú asi z 1/4 kryté zo zahraničia," uviedol analytik Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied J. Renčko.
Z hľadiska celej ekonomiky je preto podľa neho nevyhnutné, aby tieto investície mali proexportný efekt. "Ak sa tento efekt nedostaví, je veľké riziko, že Slovensko sa dostane do problémov," zdôraznil J. Renčko. Na zabezpečenie exportu, je nevyhnutné investovať do priemyselných odvetví, koré budú schopné vyvážať. Štuktúra investovania na Slovensku však nie je, podľa názoru viacerých ekonómov, dobrá. Ako povedal J. Renčko, "až na výnimky, ako VSŽ a Slovnaft, zaostávajú investície do spracovateľského priemyslu, ktorý by bol mohol zabezpečiť dostatočnú mieru exportu". Podľa J. Renčka aj tie investície, ktoré spracovateľský priemysel získa, sú investície obnovovacie. To znamená, že namiesto nákupu nových technológií a modernizácie podniky prostriedky používajú prevažne na udržiavanie daného stavu. Podľa analýzy rokov 1996 a 1997 väčšina investícií na Slovensku smeruje do infraštruktúry, energetickej, telekomunikačnej alebo dopravnej. Vicepremiér S. Kozlík v tejto súvislosti uviedol, že práve výstavba diaľnic podporuje prílev zahraničného kapitálu. Vicepremiér tvrdí, že diaľnice nie sú pamätníkmi členov vlády, ale pragmatické diela. Upozornil, že infraštruktúrny rozvoj je rozhodujúci pre vstup zahraničného kapitálu a zdôraznil, že v oblastiach, kde sú už niektoré diaľničné úseky ukončené, je podľa neho badateľný prílev zahraničných investícií.
Autor: SME - ok
