Rusko ovládlo strašidlo syfilisu. Čísla, ktoré uvádzajú v posledných týždňoch lekári, svedčia o tom, že predtým sa buď ochorenia neevidovali, alebo došlo spolu s demokratickými zmenami k sexuálnej revolúcii, ktorá bude mať v dôsledku rovnako vážny dosah ako Veľká októbrová. Od roku 1990 sa osemdesiatkrát zvýšil počet chorých detí mladších ako štrnásť rokov, ktoré sa nakazili pri pohlavnom styku. V roku 1990 bolo touto "chorobu dospelých" infikovaných v celom Rusku len tridsať adolescentov, koncom minulého roku uvádzajú štatistiky 2397 nakazených výrastkov, ktorí ešte neoslávili štrnáste narodeniny. Kožné oddelenia nemocníc hlavne vo väčších mestách sú preplnené nevinne sa tváriacimi dievčatami a chlapcami. Pohlavný život síce našťastie už nie je tabu, nepatrí medzi zakázanú zábavu prehnitých zbohatlíkov z imperialistickej cudziny, ale zabudlo sa celkom na výchovu. V rokoch 1996-97 zdravotníci zaregistrovali viac ako dvakrát viac chorých na syfilis ako po druhej svetovej vojne. A ako je známe, povojnová atmosféra pohlavným ochoreniam mimoriadne praje. Napriek tomu pripadá dnes v Rusku na 100 tisíc obyvateľov 265,3 infikovaných, čím je desaťkrát prekročená hranica, ktorú sú ešte odborníci ochotní pokladať za normálnu. Naposledy sa dalo o podobnej epidémii pohlavných ochorení hovoriť v predpenicilinovej ére, v 20. rokoch nášho storočia. Skepticky sa lekári pozerajú na snahu vydesených poslancov ruskej Dumy, ktorí sa rozhodli sexuálnu revolúciu zdolať pomocou zákonov. Zakázali predaj pornografie na verejných miestach, vyzvali televízne stanice, aby chúlostivé scény vysielali až po polnoci. Niektorí navrhovali tvrdé tresty pre zhýralcov. Poslankyne v oduševnených prejavoch poukazovali na to, že najviac potratov na počet obyvateľov je práve v hornej snemovni ruského parlamentu! Iní krčili plecami a konštatovali, že podľa sociologických prieskumov sa ľudia v zásade správajú stále rovnako, len falošná komunistická morálka skrývala skutočný stav.
V prvej fáze budovania socializmu sa spolu so zánikom rodiny propagovala sexuálna sloboda tak usilovne, že v roku 1922 bolo nakazených 40 percent študentov Moskovskej komunistickej univerzity niektorou z pohlavných chorôb, a 21 percent z nich sa mohlo dokonca pochváliť kombináciu niekoľkých ochorení. A tak sa začiatkom 30. rokov strana rozhoduje zmeniť politiku a dochádza k totálnej deerotizácii všetkého a všetkých. Predsedníčka ženského odboru Ústredného výboru strany súdružka Vinogradská vytýčila dnes už slávnu tézu: "Prílišná pozornosť udeľovaná otázkam pohlavia môže oslabiť bojaschopnosť proletárskych más" a podľa ďalšieho boľševického uznesenia má "pracujúca trieda právo v záujme revolúcie zasahovať do pohlavného života členov stany". Tie časy sú však už našťastie aj v Rusku iba minulosťou, aj keď budúcnosť sa nateraz nejaví nijako ideálne.
Autor: MOSKVA (PRE SME - agentúra Epicentrum)
