Pondelok večer. Tbilisi. Kolóna áut so sedemdesiatročným gruzínskym prezidentom Eduardom Ševardnadzem ide po nábreží rieky Kura a náhle sa ocitá pod paľbou z granátometu a samopalov. Prezidentov opancierovaný Mercedes horí a pod paľbou ide ešte asi sto metrov. Potom zastavuje. Nepriestrelné okná sú popraskané. Vozidlo, ktoré išlo pred ním, granát úplne zničil. Prezident vďaka ochranke, ktorá ho stihla z auta vytiahnuť, nemá najmenšie zranenie. O život však prišiel jeden člen prezidentovej osobnej ochranky a mŕtvy zostáva ležať aj jeden z atentátnikov. Dvaja členovia ochranky sú ťažko zranení, ďalší dvaja ľahko. Krátko po atentáte uzatvára gruzínska vláda Tbilisi aj hranice krajiny, a najvyšší predstavitelia ministerstva vnútra sa schádzajú na mimoriadnom zasadnutí.

Takto prebehol "útok na celé Gruzínsko, ktorý má destabilizovať situáciu v krajine", ako označil Ševardnadze už druhý pokus o atentát na svoju osobu. Prvýkrát sa bývalý minister zahraničných vecí niekdajšieho ZSSR, a od roku 1991 prezident nezávislej kaukazskej Gruzínskej republiky, stal terčom útoku 29. augusta 1995, tesne pred slávnostným podpisom ústavy a niekoľko mesiacov pred opätovným zvolením na čelo štátu.

Pondelňajší pokus o atentát je možno dôsledkom aj Ševardnadzeho oznámenia zo začiatku mesiaca, že začína protikorupčnú kampaň v štátnej správe. Podľa prezidenta sa však za atentátom môže skrývať aj "medzinárodný terorizmus", pričom zdôraznil, že v krajine neexistujú reálne sily, ktoré by mohli takýto teroristický čin zorganizovať. Motívom, resp. jedným z motívov atentátu, mohla byť podľa neho destabilizácia štátu a pokus o prekazenie transportu azerbajdžanskej ropy cez Gruzínsko. Prvok "medzinárodného terorizmu" podporujú aj dokumenty občana cudzieho štátu, ktoré sa našli u zabitého útočníka. Ševardnadze najskôr odmietol upresniť, o akú krajinu ide, no minister zdravotníctva o pár hodín neskôr prezradil, že ide o 28-ročného Visamudina Džangalieva, občana Dagestanu čečenskej národnosti.