Sedemnásťročný režim Augusta Pinocheta, ktorý sa v Chile dostal k moci krvavým vojenským prevratom v roku 1973, je zodpovedný za zavraždenie viac ako 3000 tisíc ľudí, predovšetkým politických odporcov. Ani osem rokov po formálnom obnovení demokracie v krajine sa však zo svojich zločinov nemusel zodpovedať. Naopak. Augusto Pinochet dnes elegantne zbiera plody svojej kontroverznej politickej kariéry. Počas jeho vlády bola totiž v roku 1980 prijatá nová ústava. Vďaka nej si Pinochet zabezpečil úrad prezidenta na ďalších 9 rokov, funkciu vrchného veliteľa pozemných vojsk do konca roku 1997 a doživotné senátorské kreslo ako prezident, ktorý zastával úrad najmenej 6 rokov. Keď sa v roku 1989 sám dobrovoľne vzdal svojho prezidentského kresla, ponechal si nemenej dôležitú funkciu vrchného veliteľa pozemných síl, ktorá mu umožnila celkom kontinuálne naďalej vplývať na politický vývoj krajiny. Aj táto funkcia mu už končí, no 82-ročný Pinochet stále nemieni odísť z politiky. Napokon iba tak sa môže ochrániť pred prípadným zúčtovaním s vlastnou minulosťou.
V polovici januára tohto roku dal Pinochet na známosť, že odchod z najvyššej vojenskej funkcie v krajine odložil. Neodíde v pôvodnom termíne - 26. januára, ale až 10. marca, čo je najneskorší možný termín odchodu garantovaný ústavou. Potom sa stane doživotným senátorom, čím sa vyhne akémukoľvek stíhaniu a zabezpečí si značný vplyv. Okrem Pinocheta sa totiž v 47-člennom Senáte objaví ešte osem tzv. dosadených senátorov, bývalých vrchných veliteľov letectva, námorníctva a polície, čo by bol slušný základ pre vytvorenie väčšej vplyvnej senátorskej skupiny vojenských predstaviteľov, schopnej zablokovať akékoľvek ústavné iniciatívy a vôbec zákonodarnú kongresovú mašinériu.
Súčasná vládna koalícia a jej poslanci sú si tohto nebezpečenstva plne vedomí. Preto začiatkom januára Poslanecká snemovňa odmietla Pinochetov úmysel stať sa doživotným senátorom, preto sa reformistická a najsilnejšia vládna Kresťanskodemokratická strana snaží iniciovať referendum o Pinochetovi, preto prebehla v parlamente vášnivá diskusia o porušovaní ľudských práv za Pinochetovej vlády a čílsky sudca Guzmán sa rozhodol formálne prešetriť obvinenia z genocídy, ktoré proti diktátorovi vzniesla komunistická strana. Všetci zdôrazňujú, že Pinochet sa nestal prezidentom ústavnou cestou, a preto nemá právo na príťažlivý politický dôchodok. Posledný pokus zatiaľ avizovali v nedeľu vládni kresťanskí demokrati, ktorí chcú podporiť návrh začať proti Pinochetovi politický proces, pretože "nezložil krajine účty zo svojich činov a strašných zločinov". Rozsudok, ktorý bude mať podobu obžaloby vychádzajúcej z ústavy, má Pinochetovi skrížiť senátorské plány.
Čas však hrá pre bývalého diktátora. Funkcie senátora sa má ujať už 11. marca.
